Cudzie jazyky ti otvoria celý svet

Cudzie jazyky ti otvoria celý svet

Zuzka (1990) pracovala na Ministerstve zahraničných vecí, kde mala na starosti kultúrnu prezentáciu počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Posledných päť rokov strávila na ceste, no podarilo sa jej pri tom aj vyštudovať. Ako štipendistka programu Erasmus Mundus Master vyštudovala kultúrne štúdiá na University of St Andrews. Semestre strávila v Mexiku, Španielsku, či na Cypre. Predtým skončila bakalárske štúdium španielčiny a novogréčtiny na Masarykovej univerzite v Brne.

Kam si chodila na strednú školu?

Osemročné Gymnázium Varšavská v Žiline.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Keď som sa snažila odpovedať na túto otázku, zistila som, že som vymenovala skoro všetky predmety, ktoré sa na strednej učili. V rôznych obdobiach ma totiž bavili rôzne oblasti – teda napr. aj algebra a geometria v matematike, organická chémia, či anatómia v biológii. Dlhodobo ma však vždy najviac ťahalo k humanitným a spoločenským vedám: všetko, čo bolo nejakým spôsobom zamerané na človeka – geografii, histórii, cudzím jazykom, filozofii, slovenčine, najmä k tvorivému písaniu. Myslím, že v mojom neskoršom zameraní maturitných predmetov značne zavážila moja túžba cestovať a spoznávať iné kultúry.

Čomu si sa venovala popri škole?

Odmalička som bola veľmi aktívna a okrem školy som mala veľa mimoškolských aktivít. Hrala som na klavíri, tancovala, chodila do jazykovej školy. Jedného času som bola predsedníčkou školskej rady a robila akademickú debatu. Tiež som písala poviedky, s ktorými som vyhrala niekoľko literárnych súťaží. Jedného času sme dokonca založili školský komiks, ktorý sa volal Blázni z Hofburgu a bol o rodine Habsburgovcov 🙂 Môj otec nám ho vtedy na vlastné náklady tlačil u seba v práci. Viete si predstaviť, že medzi spolužiakmi som ale miestami nebola príliš obľúbená…

Na strednej škole ma celkom pohltilo dobrovoľníctvo. V Žiline pôsobila Nadácia Krajina harmónie, ktorá pracuje s ľuďmi s postihnutím a každoročne organizuje festival Jašidielňa. Zapojila som sa najskôr tam a neskôr som zostala – viedla som pravidelný hudobný krúžok, letné zážitkové pobyty, asistovala ľuďom s postihnutím v ich každodennom živote. Mladým ľuďom – dobrovoľníkom – sa v nadácii dával obrovský priestor realizovať svoje nápady, byť kreatívny a aktívny v komunite. Práca v nadácii bola pre mňa preto zásadnou formujúcou skúsenosťou. Vďaka nej som sa dostala aj k programu Mládež v akcii (dnes súčasť programu Erasmus Plus) a reprezentovala Slovensko na viacerých medzinárodných mládežníckych projektoch – v Grécku, Maďarsku, Británii. Tam som pochopila, že „medzinárodno“ a „multikultúrno“ sú cesta, ktorou sa mám vybrať.

Prečo si sa rozhodla pre štúdium jazykov na vysokej?

Mala som pocit, že to bude jediný odbor, ktorý ma bude baviť dlhodobo, aj počas piatich rokov štúdia 🙂 Hľadala som niečo, čo bude naďalej rozširovať moje obzory, niečo v istom zmysle univerzálne – teda nie odbor, ktorý ma hneď od začiatku odsúdi k veľmi úzkej špecializácii. K cudzím jazykom som mala vždy blízko a učila som sa ich veľmi rýchlo. Zároveň som chcela cestovať a veľmi ma zaujímali ľudia, komunikácia s nimi, to, ako funguje ľudská myseľ. Cez jazyk sa dá spoznať mnoho a tiež sa hovorí, že koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. Lákala ma táto rôznorodosť.

Bola to teda kombinácia viacerých argumentov: univerzálnosť a flexibilita štúdia jazyka, možnosť cestovať, jazyk ako nástroj komunikácie a spojenia s ľuďmi a nakoniec tiež prirodzený predpoklad na jeho štúdium.

Ako si si vybrala univerzitu?

Obdobie, kedy som si vyberala univerzity, bolo pre mňa extrémne náročné. V maturitnom ročníku, keď som mala hľadať zaujímavé študijné odbory a venovať sa prihláškam, som viedla európsky mládežnícky projekt a zároveň som bola zapojená do mnohých iných dobrovoľníckych aktivít. Nemala som teda vôbec čas sa zaoberať výberom štúdia. Svoje jediné dve prihlášky som si podala v deň posledného termínu na Masarykovu univerzitu, ktorá mala elektronický systém prihlasovania. Na mediteránne štúdiá – áno, tak sa oficiálne volal môj bakalársky program (ľudia sa ma často pýtajú, či sme sa učili o plážach a stredomorskej gastronómii, bohužiaľ, nie :)) – som sa prihlásila dodatočne. Vedela som však, že chcem ísť do Brna – je to výborná univerzita a mesto som poznala, študovala tam totiž aj moja sestra a veľa spolužiakov.

Pri magisterskom programe som už vedela, že chcem ísť do zahraničia a chcem vyštudovať jednu zo špičkových univerzít. Tradičné magisterské programy ma nezaujali, bolo to všetko príliš statické. Keď som našla program Erasmus Mundus Master, vedela som, že je to niečo pre mňa. Jednak som mala možnosť ísť na St Andrews, skvelú britskú univerzitu, zároveň som ale mohla vycestovať do pre mňa kultúrne zaujímavejších destinácii – Mexika, Španielska. Bola to dokonalá kombinácia formálneho a „hipisáckeho“ prístupu k vzdelaniu, na štúdium kultúry a jazykov ako stvorená.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Veľké pozitívum môjho štúdia bola možnosť cestovať, vyskúšať si rôzne vysokoškolské systémy a typy výučby. Všade to bolo totiž iné, či v Česku, Škótsku, na Cypre, alebo v Mexiku. Túto skúsenosť považujem za veľmi dôležitú, človek tak vie porovnať výhody a nevýhody viacerých prístupov. Veľmi vďačná som aj za ľudí, ktorých som stretla. Myslím, že obe moje štúdiá pritiahli špecifický typ ľudí – scestovaných, veľmi otvorených a hľadajúcich nové skúsenosti, nielen v škole, ale aj mimo nej. S takými ľuďmi je radosť spolunažívať.

Ako negatívum vidím niekedy až priveľmi abstraktné zameranie svojho štúdia a často neschopnosť profesorov poradiť nám v praktických záležitostiach – napr. pri výbere stáží. Väčšinou to boli akademici, ktorí mali veľmi obmedzený kontakt s „realitou“ či aplikáciou vedomostí v konkrétnom odbore/priemysle. V St Andrews tento nedostatok suplovalo Careers Centre, kde sme mali možnosť konzultovať naše životopisy či stáže s profesionálmi v oblasti HR. To bolo skvelé.

Keď som v St Andrews objavila, ako funguje systém „majors“, veľmi som ľutovala, že som sama takú možnosť nemala počas svojich bakalárskych štúdií. Pre mladého človeka je to skvelá príležitosť vyskúšať si štúdium rôznych odborov a naozaj sa nájsť, zistiť, čomu sa chce venovať. To vidím ako veľké pozitívum anglosaského systému a negatívum toho nášho.

Čomu sa momentálne venuješ?                                                                            

Po niekoľkých rokoch nomádskeho života som zakotvila na Slovensku. Pracujem na Ministerstve zahraničných vecí, kde mám na starosti kultúrnu prezentáciu počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Je to pekná práca, zvykám si ale na strnulosť úradníckeho prostredia.

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bola stredoškoláčkou ešte raz? 

Viac by som počúvala svojich rodičov 🙂 A možno by som si nechala viac času na dôležité rozhodnutia. Nakoniec však všetko vypálilo dobre; v zásade by som teda nezmenila nič podstatné. Myslím, že k strednej som sa postavila správne – žila som naplno, venovala sa mnohým mimoškolským aktivitám aj kamarátom, no napriek tomu som si vždy vedela ustrážiť štúdium a dobré výsledky. Bola som mladá a občas som mala šialené nápady, myslím ale, že to k tomu veku patrí. Kedy inokedy by sa mal človek vyblázniť, ak nie ako tínedžer. Na strednú školu spomínam ako na jedno z najlepších a najnaplnenejších období môjho života, vo všetkých smeroch.

Každopádne, dodnes si myslím, že tak ako na výške, i na strednej som sa všetky dôležité veci naučila mimo školských lavíc.

 

Späť na príbehy