Veľa ľudí chce študovať informatiku, ale niekto musí tie obvody aj skonštruovať

Veľa ľudí chce študovať informatiku, ale niekto musí tie obvody aj skonštruovať

Martin (1995) v súčasnosti študuje na Imperial College v Londýne program MEng. Electronic and Information Engineering. Predtým bol študentom International Baccalaureate Diploma Program na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Tam sa venoval stredoškolským študentským súťažiam, ktoré boli spojené predovšetkým s inžinierstvom a energetikou. Teraz sa venuje hlavne navrhovaniu a programovaniu obvodov pre špecifické použitie v priemysle. Vo voľnom čase rád číta, behá, cvičí a rád hrá šach.

Kam si chodil na strednú školu?

Moja stredná škola bolo Gymnázium Jura Hronca v Bratislave. Najskôr som bol na osemročnom programe zameranom na matematiku a programovanie. Následne som prestúpil na International Baccalaureate Diploma program (posledné 2 roky strednej školy) na rovnakej škole.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Na strednej škole ma najviac bavila matematika a fyzika. Neprišlo to však hneď. Keď som bol ešte na 8-ročnom gymnáziu, nemal som dobré učiteľky matematiky, ale mal som dobrú fyzikárku. Fyzika, ale bez matematiky nejde a teda, keď som sa pokúšal uspieť na fyzikálnej olympiáde, tak mi to nikdy nevyšlo. Okrem toho ma bavil aj dejepis, lebo som mal vynikajúceho učiteľa. Stále som si nebol istý, čo vlastne budem robiť. Po svojom nástupe na IB program som si musel vybrať, ktorým predmetom sa chcem venovať. Nakoniec to bola práve fyzika a matematika. Vytvoril som si k tým predmetom vzťah úplne nanovo a v angličtine. Čo ma na nich najviac bavilo bolo to, že som sa prestal zameriavať čisto na teóriu, ale čím ďalej tým viac ma zaujímala aplikovateľnosť toho, čo sa v škole učím.

Čomu si sa venoval popri škole?

Spočiatku to boli olympiády z fyziky a z matematiky. Matematická olympiáda, ma nebavila lebo bola pre nás povinná a hocičo povinné bolo predsa zlé a vôbec som matematike nerozumel a riešenie olympiády bolo pre mňa trápenie. Až do svojich 14 rokov som sa hrával veľa počítačových hier. Nevedel som sa od nich odtrhnúť, najhoršie bolo, keď som hrával World of Warcraft. Niekedy som sa v noci budil len pre to aby som mohol “pokojne” hrať a rodičia ma nenašli.

Potom som prišiel do IB a tam sa to všetko zmenilo a na hry nebol čas. Mal som super fyzikára a super matikára, ktorí ma pre tieto predmety dokázali konečne nadchnúť. To ma motivovalo a začal som aj sám trochu konať. Došlo mi, že ak chcem ísť študovať niečo seriózne na dobrú školu, nebude stačiť ak budem mať len dobré známky, ale na to aby som sa tam dostal je treba vyvinúť aj trochu aktivity. Tá aktivita, vôbec nie je zlá, lebo som aspoň zistil čo ma naozaj baví. Robil som všetko možné, začalo to Turnajom mladých fyzikov, ktorý ma veľmi bavil a potom som sa sám pustil do rôznych súťaží. Medzi nimi dokonca bola esejistická a aj geografická olympiáda, a pokúšal som sa aj o návrh prestavby jedného jazera s ktorým sa mi podarilo uspieť. Nakoniec ma nadchol najviac môj vlastný projekt s ktorým som bol v USA a 2x ma dostal do Nemecka na výskumný a náučný program a pri ňom sa ukázalo, že to čo chcem študovať ma naozaj baví.

Prečo a kedy si sa rozhodol pre tvoju oblasť štúdia?

Možno to bude zvláštne, ale asi aj skôr ako stredná. Keď som sa naučil čítať písať počítať, naučil som sa aj trošku pracovať s počítačmi. Naučil som sa, ako si stiahnuť Prince of Persia a ako kamarátom na základke cracknúť hry a potom ma mali radi. Bol som stále tak okolo počítačov, ale aj keď som bol na strednej so zameraním na programovanie, moc mi to nešlo, ale stále som sa zaujímal ako to vlastne vnútri funguje. Pomáhal som aj otcovi v robote, on je opravár počítačov, a mohol som tak vidieť ako to funguje vo vnútri. To bolo neskutočne zaujímavé, videl som procesor, veľa iných komponentov a otec bol schopný v nich čítať ako v mape a aj ja som to chcel vedieť. Aj teraz to chcem vedieť! Preto som sa rozhodol študovať elektrotechniku s programovaním, lebo to je to čo chcem robiť. Chcem robiť vlastné riadiace obvody, programovať ich a pomáhať tak ľuďom pri riešení jednotlivých problémov a samozrejme chcem vedieť ako to celé funguje od elektrónovej štruktúry kremíka s prímesou, až po to ako riadiť moje zariadenie kódom v Céčku. Veľa ľudí chce študovať práve informatiku, ale niekto musí tie obvody skonštruovať, aby sa dali programovať. ?

Ako si si vybral univerzitu?

 V tom som bol absolútne stratený, nevedel som, ktoré školy sú dobré v tom čo chcem robiť. Vďaka bohu za také organizácie ako je LEAF a Oxbridge, ktoré študentom dokážu pri výbere pomôcť. Vedel som, že určite chcem študovať v Anglicku, a prečo teda neskúsiť to najlepšie, čo tam pre mňa v inžinierskej kategórii je. Rozhodoval som sa hlavne podľa toho, že aká dobrá je tá škola – ranking & research. Nakoniec po treťom odmaturovaní (áno 3x… nestačilo mi sa poučiť raz) sa mi to podarilo. Išiel som na svoju päsť, a to sa nevypláca, a veľmi som si s tým skomplikoval život. Preto každému odporúčam, aby nebol tak tvrdohlavý ako ja, a nechal si poradiť a doprosoval sa akéhokoľvek názoru, lebo určite každý jeden pomôže.

Čomu sa momentálne venuješ?

V podstate kvôli tomu, že som bol na súťaži v USA som zmeškal svoje maturity. To nebol zas taký problém, lebo som sa aj tak moc neučil, a teda musel som zostať rok na Slovensku a spraviť si takú “študijnú pauzu” a dorobiť si maturitu aby som vôbec niekam mohol ísť študovať. Celý tento rok som sa venoval maturitám a potom môjmu projektu. Zistil som, že žiaľ na Slovensku je veľmi ťažké s niečím novým uspieť, ale vďaka firme Unilever sa mi podarilo vyrobiť tretí prototyp môjho zariadenia.

Každý deň počujeme v správach ako nám dochádzajú fosílne palivá, elektrina a plyn sú čoraz drahšie. Veľa ľudí sa venuje obnoviteľnej energii – ako získať energiu z vetra, vody alebo vymyslieť nejaký iný druh energie. Nikto sa však nezamýšľal ako využiť energiu, ktorá už niekde uložená je, napríklad vo vzduchu. Napadlo mi, čo keby som sa pokúsil energiu prečerpávať, a tak ju šetriť. Riešenie mi prišlo na um, keď som mal otvorené okno a môj otec prišiel do izby s otázkou: ‚Prečo toľko vetráš? Teplo, teda energia a peniaze vychádzajú von na ulicu…‘. Zhodou okolností práve vtedy som niečo čítal o rekuperácií v ťažkom priemysle, a tak som uvažoval, či by sa tento koncept nedal použiť aj v našej domácnosti. Téma ma natoľko uchvátila, že som následne urobil niekoľko pokusov a ukázalo sa, že moje riešenie rekuperácie vzduchu funguje, dokonca by sa ním v bežnom rodinnom dome dalo mesačne usporiť niekoľko desiatok eur. Prečo sa teda nepustiť seriózne do projektu? Teraz v lete sa ho budem pokúšať dokončiť s nadobudnutými skúsenosťami z Nemecka, kde som bol na univerzite (TUM), kde sme dopodrobna rozoberali nanotechnológie a tepelnú vodivosť. A potom hor sa do Londoňa 🙂

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

 V prvom rade by som nehral, žiadne stupídne počítačové hry ako WoW. Jediné, čo mi to asi dalo je to, že keď programujem alebo píšem napr. odpovede na tieto otázky, tak ich píšem dosť rýchlo. Začal by som aj skôr robiť niečo vlastné a viac sa zaujímať o svoje okolie ako o virtuálnu realitu. Viac by som sa určite aj venoval športom. Šport som vtedy vymenil za hry. Začal by som sa učiť druhý cudzí jazyk omnoho skôr ako len na strednej, lebo je to super, keď sa môžete s hocikým v ich rodnom jazyku porozprávať, stretnete nových ľudí a nič nie je horšie ako hanblivý človek, ktorý ani neskúsi otvoriť ústa. Hlavne by som sa nespoliehal na to, že presne to, čo ma zaujíma je hneď to pravé – ako tie hry, ale nechal by som si poradiť, čo vlastne robiť. Nečakal by som, že nápad čo robiť mi spadne z neba, a že až keď budem mať dobrých učiteľov začnem skúmať o niečo viac. Určite by som bol viac asertívny od skoršieho veku. Nemal som si zase naopak nechať dať povedať od kamarátov, že to čo robím je nesprávne, že som šprt, nemal som ich počúvať. Treba si vypočuť každý názor, a potom sa sám rozhodnúť. Treba sa toho názoru dožadovať a poprosiť ľudí, až ich otravovať, lebo nikto nepríde sám od seba, že: “Poď, ideme niečo urobiť!”

Aktuálne k 13.8.201

Späť na príbehy