Nevedel, čo si vybrať, tak zvolil literatúru lebo spájala všetko, čo mal rád

Nevedel, čo si vybrať, tak zvolil literatúru lebo spájala všetko, čo mal rád

Samuel (1995) aktuálne študuje BA (Bachelor of Arts) na University of Kent at Canterbury, odbor Komparatívna literatúra. V rámci organizácie Oxbridge Admissions pomáha a radí uchádzačom o štúdium v zahraničí. Najviac sa zaujíma o mytológiu, filozofiu a kultúru antického grécka a ich ďalší vplyv v literatúre, kultúre a myslení. Vo voľnom čase je dobrovoľníkom pre Amnesty International, číta čokoľvek, čo mu príde pod ruku a debatuje v univerzitnom tíme.

Kam si chodil na strednú školu?

Študoval som hudbu na Konzervatóriu v Bratislave.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Pochopiteľne literatúra. Mal som úžasnú profesorku, ktorú na rozdiel od väčšiny profesorov zaujímal náš názor a pohľad na vec. Veľmi by som si želal, aby na stredných školách učilo viac rozhľadených ľudí ako je ona. Okrem literatúry som zbožňoval hru v orchestri, dejiny hudby a hudobný kontrapunkt, ktorý je vlastne o analýze niektorých hudobných diel. Samozrejme aj angličtinu, na ktorej profesorku som mal tiež obrovské šťastie.

Avšak nič z toho by ma nebavilo tak veľmi, keby som práve nechodil na umeleckú školu s mladými umelcami, ktorí hľadali prepojenia medzi jednotlivými predmetmi a tak sme donekonečna diskutovali napríklad o vzájomných vplyvoch literatúry a hudby.

Čomu si sa venoval popri škole?

Tým, že som študoval hudbu som strávil veľkú časť voľného času cvičením. Asi by som mal spomenúť aj účinkovanie v Orchestri Konzervatória v Bratislave, s ktorým som viac ráz účinkoval v Slovenskej filharmónii a hoci sa teraz hraniu takmer nevenujem, vtedy som sa z toho veľmi tešil.

Inak som z katolíckej rodiny a moji súrodenci boli vždy veľmi aktívni v rámci farnosti aj diecézy, takže postupom času som šiel v ich stopách a spoluorganizoval, či robil dobrovoľníka v letných táboroch, či na rôznych festivaloch a koncertoch. Tiež som navštevoval animátorské školy, kde som dostal skvelé základy teológie či psychológie.

Vlastne keď nad tým premýšľam, moje obdobie na strednej škole bolo rozdelené na umeleckú a humanitnú sféru a to najmä od tretieho ročníka, keď som sa začal zaujímať o debatovanie, ale začal som sa angažovať aj v projektoch mojich kamarátov, či už v hudobnej alebo výtvarnej oblasti. A hoci som sa práve debatovaniu vtedy nevenoval až tak, akoby som si prial, naučilo ma to kritickému mysleniu, z ktorého nesmierne ťažím a začal som sa zaujímať o humanitné predmety.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium literatúry?

Keď v maturitnom ročníku prišlo k definitívnemu výberu škôl, vôbec som si nebol istý, čo chcem vlastne študovať. Robil som si teda prieskumy odborov a akosi som sa dostal ku komparatívnej literatúre, ktorá spája väčšinu predmetov, ktoré ma bavili.

Aby som to vysvetlil: komparatívna literatúra je dosť odlišná od ostatných literárnych odborov v tom, že analyzuje a porovnáva diela naprieč celým svetom (nie len naprieč tým západným) zo všetkých možných literárnych, spoločenských, historických a iných hľadísk. To z nej robí jeden z najlepších odborov na využívanie analytického a kritického myslenia vôbec. A preto som sa pre ňu rozhodol.

Ako si si vybral univerzitu?

V prvom rade som vyfiltroval školy, ktoré ponúkali odbor, ktorý som chcel študovať. Potom som si zisťoval čo najviac o profesoroch, jednotlivých predmetoch, spokojnosti študentov, ale aj o cenách internátov a štipendiách. Akosi som sa definitívne rozhodol pre Spojené Kráľovstvo, lebo som po tom vždy tajne túžil a tak som šiel do toho s tým, že ak sa nedostanem na školu tento rok, tak budúci určite. Postupne som však dostal ponuky zo všetkých škôl na ktoré som sa hlásil a skončil som pri rozhodovaní sa medzi University of Leeds, King’s College London a University of Kent. Napokon som sa rozhodol pre Kent, kvôli skvelým možnostiam kombinácie predmetov, dotovaného ročného štúdia v zahraničí, skvelej polohe, prostrediu, najvyššej miere študentskej spokojnosti v krajine a hlavne kvôli profesorom, ktorí na mňa zanechali skvelý dojem.

Čo sú pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Najväčšie negatívum sú vysoké náklady, ktoré dokážu stresovať či už domácich alebo medzinárodných študentov. Keď však človek prekoná tieto problémy, otvoria sa mu široké možnosti stáží, ale aj poradenstva, kurzov a seminárov zadarmo vo všemožných oblastiach a iné aktivity, ktoré nesmierne obohacujú životopis.

Ďalšia vec, ktorú doslova zbožňujem na svojom odbore je prepojenosť medzi mojimi predmetmi, ktoré na seba nadväzujú a odkazujú, takže diskusia je o to širšia. Z diskusií pozostávajú všetky semináre, ktoré máme a okrem nich tu sú prednášky, na ktorých sa hovorí o témach, ktoré budeme neskôr diskutovať. Tento systém je asi najväčšie pozitívum aké mi vôbec napadá v súvislosti so štúdiom na mojej katedre.

Čomu sa momentálne venuješ?

Keďže študujem bakalárske štúdium, tak sa nevenujem žiadnemu konkrétnemu výskumu. Sústreďujem sa však na takzvané antické štúdiá, pretože ma nesmierne baví analyzovanie samotných antických diel, ale aj ich vplyvy v neskorších časoch a stále je v tej oblasti čo robiť, pretože naše vnímanie vtedajšej kultúry nie je úplné.

Skvelým príkladom je bohyňa Aténa. Mytológia okolo nej nie je poznačená sexizmom a stereotypmi o ženách na rozdiel od ostatných ženských božstiev a samotného vnímania žien v antike. Je to akýsi zvláštny úkaz, kedy niečo vtedy neprijateľné u ženského charakteru sa stalo v prípade Atény cnostným a my sa snažíme pochopiť prečo to tak bolo, aby sme dokázali lepšie identifikovať, aký to malo dopad na vývoj spoločnosti.

Popravde tieto rôzne oblasti v antike ma fascinujú natoľko, že si k svojmu diplomu pridávam doplňujúci odbor z fakulty histórie – Antické a archeologické štúdiá. Neskôr by som sa chcel totiž venovať práve tejto oblasti.

Okrem toho sa činím v Oxbridge Admissions a Amnesty International, ako som už spomínal.

Čo by si urobil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Debatoval by som od prváku a bol by som čo najviac aktívny v iných mimoškolských aktivitách, čítal viac v angličtine, využíval čas efektívnejšie. A to s tým časom trikrát podčiarknuté. To potom všetko zapadne na svoje miesto ako má.

 

Späť na príbehy