Na vysnívanú školu ho 2x nezobrali, ale nevzdal sa

Na vysnívanú školu ho 2x nezobrali, ale nevzdal sa

Rasťo (1982) vyštudoval psychológiu a anglický jazyk na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a sociálnu a pracovnú psychológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Počas strednej a vysokej školy si vyskúšal dobrovoľníctvo, pracoval pre niekoľko mimovládnych organizácií, zúčastnil sa programu Work & Travel USA a jeden semester v USA aj študoval. Neskôr sa venoval obchodu, učiteľstvu a prekladateľstvu, ale najviac ho priťahovala práca s ľuďmi, a tak sa od roku 2009 venuje personálnemu manažmentu a organizačnej psychológii. Verí, že kľúčom k úspechu organizácií a celej spoločnosti je etický a hodnotový leadership.

Kam si chodil na strednú školu?

Chodil som na osemročné gymnázium v Galante so zameraním na biológiu a chémiu a po šiestom ročníku som prešiel do Bratislavy na Gymnázium Jura Hronca, kde som zmaturoval v rámci medzinárodného programu International Baccalaureate (IB).

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Mal som rád dejepis, slovenský jazyk, biológiu, chémiu, matematiku a etiku. Naopak som nemal silný vzťah k fyzike, informatike či zemepisu. Keď som prešiel do Bratislavy, mohol som si vybrať šesť predmetov, z ktorých budem maturovať. Vybral som si tieto: slovenčina, angličtina, biológia, chémia, matematika a psychológia.

Čomu si sa venoval popri škole?

Zväčša to boli krúžky po škole, ako napríklad šport alebo anglický jazyk. Odmalička som rád čítal, takže dosť veľa času som venoval knihám, vtedy ešte menej odbornej literatúre a viac beletrii. Keďže súčasťou študijného programu v Bratislave bola aj komunitná podpora, vybral som si dobrovoľníctvo v environmentálnej organizácii Strom života a neskôr v akademickej agentúre SAIA. Bola to výborná skúsenosť. A raz či dvakrát som prispel aj do školského časopisu. 🙂

Prečo si sa rozhodol pre štúdium psychológie počas strednej školy a neskôr aj na vysokej?

Určite ma čiastočne ovplyvnilo, že mama je psychologička. Hlavným motívom však bolo, že psychológia pre mňa bola fascinujúca – mohol som sa učiť o sebe a o iných a spoznávať hlbšie súvislosti nášho správania. Zatiaľ čo psychológia sa na väčšine stredných škôl v tom čase nevyučovala, IB program na Gymnáziu Jura Hronca ju ponúkal ako plnohodnotný stredoškolský predmet, takže som neváhal a rozhodol sa pre ňu. Mal som zároveň šťastie, že nás učila skutočná odborníčka – Danka Kusá, ktorá dodnes robí výskum na Slovenskej akadémii vied a ktorá nám dokázala veľa odovzdať a motivovať nás k štúdiu.

Ako si si vybral univerzitu?

Moja cesta k štúdiu psychológie nebola vôbec jednoznačná. Tým, že som mal rád prírodné vedy, som si dal po strednej škole prihlášky nielen na psychológiu, ale napríklad aj na farmáciu a chémiu. Jeden semester som dokonca chémiu aj naozaj študoval a dodnes na to v dobrom spomínam 🙂 Psychológiu som chcel pôvodne študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pretože v Bratislave som mal zázemie – kamarátov aj rodinu – a zároveň mala táto škola dobrú povesť. Na túto fakultu som sa však hlásil dvakrát a vždy som skončil tesne pod čiarou. A tak zvíťazil kompromis v podobe štúdia psychológie a angličtiny na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, čiže učiteľský smer. Bol to výborný odbor, pretože popri psychológii som si mohol po strednej škole ďalej rozvíjať angličtinu, s ktorou aktívne pracujem dodnes. Niekoľko rokov po skončení školy som dostal šancu pracovať ako konzultant v oblasti ľudských zdrojov. Vtedy som si uvedomil, že by mi pomohlo doplniť si jednoodborové psychologické vzdelanie so zameraním na výber a rozvoj zamestnancov. Keďže medzitým vznikol na Univerzite Komenského program sociálna a pracovná psychológia, bola to pre mňa jasná voľba, a tak som vyštudoval druhýkrát na Fakulte sociálnych a ekonomických vied.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Študentský život je neopakovateľný a spomínam naň len v dobrom. Popri oboch vysokých školách som pracoval, takže jediné negatívum asi bolo, že som nemal vždy toľko voľného času. Lenže každá minca má dve strany a pracovné skúsenosti, ktoré som získal, mi veľmi pomohli. Veľkou inšpiráciou pre mňa bola možnosť počas vysokej školy vycestovať – dvakrát som bol v USA cez leto prostredníctvom programu Work & Travel a strávil som tam aj jeden semester ako výmenný študent. Počas štúdia na oboch školách pre mňa bolo asi najväčším pozitívom, že som mohol spoznať množstvo zaujímavých ľudí, od ktorých dodnes čerpám inšpiráciu. Práve za to, kde aktuálne som, vďačím najmä množstvu ľudí okolo mňa a príležitostiam, ktoré som dostal.

Čomu sa momentálne venuješ?

Pracujem ako konzultant na voľnej nohe, uplatňujem psychológiu v organizačnej praxi a pomáham slovenským aj zahraničným firmám vyberať správnych ľudí, identifikovať talentovaných pracovníkov a rozvíjať jednotlivcov i tímy. Samozrejme, veľakrát projekty nerealizujem sám, ale v spolupráci s ďalšími šikovnými ľuďmi – psychológmi, koučmi, trénermi mäkkých zručností, rekrutérmi a podobne. Asi najdôležitejšie pre mňa je, že táto práca má zmysel a prináša hodnotu ako zamestnancom, tak organizáciám.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Napadajú mi dve veci – viac by som sa zaujímal o možnosti študijných pobytov alebo kultúrnych výmen doma i v zahraničí. To sú neopakovateľné skúsenosti, ktoré môžu výrazne posunúť ďalej. A druhá vec sú jazyky. Sústredil som sa len na slovenčinu a angličtinu, zanedbal nemčinu a k ostatným jazykom ani nepričuchol. A možno by som si ešte viac vychutnával tú bezstarostnosť, ktorú štúdium prináša. 🙂

Ak sa chcete o Rasťovi dozvedieť viac, odporúčame pozrieť aj jeho video z projektu corobim.sk, v ktorom rozpráva o svojej práci organizačného psychológa: http://corobim.sk/video/rastislav-duris/.

Späť na príbehy