Rozhodovanie bolo pre ňu náročné nakoľko ju bavilo niekoľko predmetov, a nechcela sa vybrať len jedným smerom

Rozhodovanie bolo pre ňu náročné nakoľko ju bavilo niekoľko predmetov, a nechcela sa vybrať len jedným smerom

Petra (1989) vyštudovala Vysokú školu ekonomickú (VŠE) v Prahe, najprv 3 roky medzinárodné vzťahy a potom prešla na Fakultu podnikohospodársku na anglický business program International Management – CEMS. Ten jej zároveň umožnil študovať, cestovať a dobrovoľníčiť v Brazílii. Po návrate pracovala v Prahe v Microsofte, kde sa v rámci oddelenia HR venovala internej komunikácii a marketingu týkajúceho sa postupnej zmeny v procesoch a nastavenia fungovania HR vo firme. Neskôr pracovala ako stážistka v nemeckom Hamburgu vo firme Ethicon, kde pomáhala pri celkovom re-brandingu firmy. Písanie diplomovej práce ju priviedlo naspäť do Bratislavy, kde si zároveň našla prácu v mediálnej agentúre, v rámci ktorej pomáhala klientom v exekúcii ich marketingových a mediálnych aktivít, ako aj vo vytváraní odporúčaní. V súčasnosti pôsobí vo firme zaoberajúcej sa business consultingom.

Kam si chodila na strednú školu?

Gymnázium Pankúchova 6 v Bratislave, osemročné štúdium so zameraním na ekológiu.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Veľmi ma bavili predovšetkým jazyky a bola by som najradšej, keby sa vtedy jazykom venovalo viac priestoru vo výučbe. Takto som bola odkázaná na samoštúdium, jazykové kurzy a konštantné bifľovanie slovíčok. Samozrejme sa to vyplatilo a som vďačná za vtedajší zápal do jazykov a výdrž. Tiež ma bavila literatúra, pretože si myslím, že čítanie kníh a analyzovanie textu podnecuje kritické myslenie a písanie slohov zas kreativitu a prácu so slovom. Obľúbenosť predmetu ide často ruka v ruke aj s učiteľovou schopnosťou vzbudiť u žiaka záujem. A tak som sa s chuťou učila biológiu, náuku o spoločnosti a geografiu. Tú hlavne preto, lebo som mohla prstom cestovať po mape a vymýšľať budúce cesty. Dejepis považujem za veľmi dôležitý predmet, je plný príbehov a poučení. No bavil ma len s výkladom mojej staršej sestry, ktorá to vedela podať živo a aplikovateľnejšie. Matika mi bohužiaľ veľmi nešla, ale dnes s odstupom času ju hodnotím ako nesmierne podstatný predmet, keďže asi najviac rozvíja myslenie.

Čomu si sa venovala popri škole?

Mimoškolskú aktivitu spočívajúcu v učení sa spomínaných jazykov – angličtina, nemčina, španielčina som rada nazývala “venovanie sa veciam užitočným pre život”. Mimoriadne užitočný pre život bol pre mňa aj skauting. Skautingu vďačím za veľa. Mala som možnosť nebyť len mestské dieťa, ale chodiť do lesa, spať pod širákom, osvojiť si základne zálesácke zručnosti, cestovať, viesť malý tým. Boli obdobia, keď som sa pustila aj do ľudových tancov, a rôznych iných tancov a krúžkov (dramatický krúžok, pohybová výchova, squash, plávanie…).

Prečo si sa rozhodla pre ekonómiu na vysokej škole?

Rozhodovanie bolo pre mňa náročné nakoľko ma bavilo niekoľko predmetov, a nechcela som sa vybrať len jedným smerom. Uvažovala som chvíľu nad medicínou, potom nad biológiou, prekladateľstvom. Nakoniec som sa rozhodla pre štúdium medzinárodných vzťahov. V tomto odbore som videla skĺbenie jazykov a všeobecného prehľadu (veľmi rada som pozerala správy a čítala odborné medzinárodné články). Fakulta mala dobré meno, skúšky sa skladali z dvoch jazykov, na škole bolo vyučované široké portfólio predmetov vyučovanými profesormi z celého sveta. A hlavne sa to študovalo v Prahe.

Ako si si vybrala univerzitu?

V podstate náhodou. Chcela som študovať mimo Bratislavy a ako vzdialenostne a finančne najschodnejšia mi prišla voľba Prahy. Poslala som teda prihlášku na VŠE. Medzinárodné vzťahy je možné študovať aj na Karlovej univerzite, ale mala som pocit, že štúdium práve na Vysokej škole ekonomickej bude mať trocha praktickejšie využitie. Po bakalárskom stupni som zložila ďalšie skúšky a assessment centrum a zobrali ma na anglický globálny program CEMS, odbor International Management, ktorý som študovala v Prahe a v Brazílii. A práve v tomto období som prišla na to, že najviac inklinujem k marketingovým a komunikačným predmetom.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Pozitívum bol určite medzinárodný “cveng” celej školy – množstvo zahraničných študentov, profesorov. Predmety sme si mohli vyberať sami a sami aj tvoriť rozvrh. Škola ponúkala dosť flexibility, čo však zároveň živilo anonymitu. Neexistovali krúžky, predmet som mohla mať aj s ľuďmi z iných fakúlt a ročníkov. To znamená, že si človek nemohol tak ľahko vybudovať silné priateľstvá medzi spolužiakmi, keďže na každom predmete ste mali iných spolužiakov. Našťastie, život na internáte a množstvo študentských (a skutočne aktívnych) organizácii tento nedostatok kompenzoval. Školu bolo možné študovať naozaj anonymne a prejsť ľavou-zadnou pokiaľ si študent vybral menej náročných vyučujúcich (fungoval nám portál s podrobnými referenciami o učiteľoch a predmetoch, plus aj s pomocnými materiálmi, ťahákmi a testami ako bonus). Na druhej strane, škola mohla dať študentovi aj veľmi veľa – krátkodobé dobrovoľné ale hodnotené predmety vyučované pozvanými zahraničnými profesormi, študentské organizácie ako Aiesec, Buddy System atď., anglické odbory, štúdium na partnerských školách v asi každej krajine sveta.

Čomu sa momentálne venuješ?

Momentálne pracujem v business consultingu. Pomáhame radiť firmám ako robiť business lepšie, ako riadiť transformáciu organizácie, ako implementovať nové systémy atď. Zatiaľ tu pracujem pár mesiacov a som spokojná. Je to práca, v ktorej využívam všetko, čo som sa kde naučila. Okrem toho som dobrovoľníčila v nadácii Provida a začínam v nadácii EPIC. Od môjho pobytu v Hamburgu som sa rozhodla zlepšiť vo verbálnej komunikácii a preto chodievam do medzinárodného klubu Toastmasters, kde sa učím v angličtine prezentovať, improvizovať a výstižne vysvetliť svoje myšlienky, postoje či zážitky. Tiež doučujem portugalčinu (dobrý spôsob ako niečo nezabudnúť, je učiť niekoho iného), chodím von so psom, leziem, plávam.

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bola stredoškoláčkou ešte raz? 

Na strednej škole by som sa viac venovala predmetom, o ktorých som si myslela, že mi absolútne nejdú, a že na to skrátka nemám. Nedostatok sebavedomia môže len podnietiť strach, zablokovať človeka a pripraviť ho o chuť. A ako sa vraví, s chuťou do toho – polka hotovoJ Tiež by som sa dnes učila nad vecami viac kriticky premýšľať a nielen sa učiť presne to, čo mi bolo povedané na hodine. Zapojila by som sa prípadne do viacerých súťaži, skúsila rôzne záujmové kurzy, ktoré škola ponúkala. Intenzívnejšie by som sa venovala tomu, čo ma skutočne baví a nielen povinnostiam. Našla by som si jeden šport, hudobný nástroj, tanec alebo čokoľvek a v tom sa usilovala zo seba vybrúsiť to najlepšie. Išla by som na rok študovať mimo Slovensko – to som chcela aj vtedy, len som nenašla potrebnú odvahu. Ako v každom životnom období, tak aj v tom počas strednej školy platí, že treba nielen tvoriť sny a plány, ale aj konať, skúšať, zaujímať sa. A posledná vec – písala by som si častejšie denník. Je inšpirujúce premýšľať retrospektívne nad vlastnými myšlienkovými pochodmi, keď si to čítate o pár rokov neskôr. Aj tieto odpovede píšem po tom, ako som si vo vlastnom denníku písanom pred takmer 10 rokmi čítala o tom, ako neviem kam ísť na VŠ a čo so sebou .

Späť na príbehy