Od Thai boxu cez Istanbul k aplikáciám RFID

Od Thai boxu cez Istanbul k aplikáciám RFID

Miro (1990) vyštudoval Fakultu výrobných technológií Technickej Univerzity v Košiciach v odbore riadenie výroby. Štúdium absolvoval aj na Strojníckej fakulte a tiež na Marmara University v Istanbule v rámci programu Erasmus. Momentálne pokračuje v internom doktorandskom štúdiu na svojej domácej fakulte, kde študuje odbor Priemyselné inžinierstvo a zameriava sa na výskum RFID aplikácií v procese kompletizácie výroby.

Kam si chodil na strednú školu?

Gymnázium Konštantínová, Prešov na osemročné gymnázium.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Dejepis, ekonomika a deskriptívna geometria 🙂 .

Čomu si sa venoval popri škole?

Hlavne kontaktným bojovým športom ako box a thai box a posilke, mal som totiž už od malého decka veľa energie a potreboval som ju niekde spotrebovať, aby so mnou zbytočne nebila puberta. Ale pokiaľ som netrávil čas na tréningoch, tak to boli hlavne knihy, beletria ma veľmi nebavila, tak hlavne rôzne odborné, a tiež ma fascinovali svetové náboženstvá.

Prečo si sa rozhodol pre strojárstvo na vysokej?

No tak moja cesta na vysokú škola bola dosť kľukatá, asi od kvinty som bol presvedčený o tom, že chcem isť študovať na Akadémiu ozbrojených síl, lenže v tom roku, keď som končil strednú, tak sa na akadémií neotváral ročník, takže nastala obrovská dilema. Keďže väčšia polovica spolužiakov z našej triedy išla študovať právo, tak mi to neprišla ako racionálna voľba, a aj dosť veľa ich šlo študovať ekonómiu, tak ďalšia racionálna voľba padla na strojárstvo, kde som našiel odbor ktorý skĺbil obidva moje záľuby – aj ekonómiu aj stroje, a tak som sa dal na štúdium riadenia strojárskej výroby.

Ako si si vybral univerzitu?

Chcel som ostať na Slovensku, takže som si vyberal medzi STU a TUKE, prihlásil som sa aj tam aj tam a vzali ma na obe, takže nastala dilema, či ostať doma alebo odisť do Bratislavy, nakoniec som sa aj z rodinných dôvodov rozhodol pre štúdium na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, ktorá má sídlo v Prešove, takže som bol doslova doma.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Najväčšie pozitívum vidím v tom , že som mohol nakuknúť do tajov strojárstva. Ale teraz vážne, najviac si cením to, že som na fakulte mohol stretnúť množstvo odborníkov z oblasti rôznych výrobných technológií, avšak najviac mi dali prednášky pána profesora Jozefa Zajaca. Ja som totiž neznášal suché prednášky, kde sa čítali skriptá, alebo prednášala suchá teória, keďže podľa mňa má byť štúdium prepojené s praxou, tak to mi často krát chýbalo a pán profesor, je jedným z mála, ktorý to do prednášok zakomponoval. Najviac mi na škole chýbalo praktické prepojenie s praxou, ja som typ človeka ktorého keď vykopnú dverami vlezie naspäť oknom, tak ja som si rôzne stáže a projekty vydupal sám. Mal som spolužiakov, ktorí nevideli sústruh alebo frézu do piateho ročníka vysokej, a pravdupovediac mali občas problém predstaviť si niektoré veci. Ozaj by som privítal, ak by bolo štúdium viac prepojené s praxou, keďže žiaci by mali zo štúdia oveľa viac poznatkov, respektíve získané vedomosti by si mohli overiť aj v praxi a potenciálni budúci zamestnávatelia by si sami vedeli vychovať a vyprofilovať svojich budúcich mladých odborníkov. Nedá mi nespomenúť ešte jedno negatívum a tým je slabé zameranie sa na cudzie jazyky, napríklad keď som bol v Turecku na študijnom pobyte, tak aj domáci študenti museli absolvovať niektoré predmety v angličtine, čo mi na Slovensku trochu chýbalo.

Čomu sa momentálne venuješ?                                                                            

Momentálne som študentom prvého ročníka doktorandského štúdia a venujem sa akademickej činnosti. Tiež pracujem s aplikáciami RFID technológie v strojárskej výrobe a zameriavam sa na výskum aplikácií pre kompletizovanie výroby. Popritom si rozbieham so spolužiakom a zároveň najlepším kamarátom vlastný biznis, takže mám toho celkom dosť.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz? 

Určite by som sa venoval viacej škole ako koníčkom! J Hlavne by som pracoval na cudzích jazykoch, aby som slovom a písmom veľmi kvalitne ovládal aspoň dva cudzie jazyky ak nie tri, a určite vycestoval niekde na študijný pobyt už počas strednej školy. Tiež by som si viac nechával poradiť od starších a nebol by som taký tvrdohlavý.

Späť na príbehy