Bavili ju matematika, počty a logické rozmýšľanie

Bavili ju matematika, počty a logické rozmýšľanie

Mirka vyštudovala ekonomiku a manažment na Žilinskej univerzite. Po návrate z Erasmus pobytu na univerzite v Jyväskylä vo Fínsku sa dostala do študentskej organizácie AIESEC v Žiline, kde sa ako Viceprezidentka pre financie starala o chod pobočky. Mirka momentálne pracuje ako analytička kapitálových trhov v menšej investičnej firme. Je tiež nadšenou dobrovoľníčkou a zaujíma sa o zodpovedné podnikanie a cirkulárnu ekonomiku.

Kam si chodila na strednú školu?

Gymnázium Nové Zámky. Na základnej škole som nemala ani potuchy, čo by som chcela robiť. Nebola som jednou z tých mojich spolužiačok, ktoré odmalička snívali o tom, že sa stanú lekárkami alebo učiteľkami. Keďže som sa dobre učila a domáce úlohy mi zabrali najviac pol hodinu denne, spoločne s rodičmi sme sa rozhodli pre gymnázium.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Nikdy som nemala rada bifľovanie, a preto som prirodzene inklinovala k viac „hravým“ predmetom, ako je matematika a fyzika. Po čase som prišla na chuť aj „Náuke o spoločnosti“, resp. NOS, keďže tu bolo združených viacero oblastí, ako ekonómia, psychológia, sociológia, politika, filozofia a pod.

Čomu si sa venovala popri škole?

Nepamätám sa, že by som sa počas strednej školy venovala niečomu konkrétnemu. Zaujímali ma spoločenské tance, ale asi som slabo lobovala u rodičov J. Moja sestra, o štyri roky mladšia, nakoniec ich argumenty „veď ti to zaberie čas a budeš cestovať večer domov“ prelomila a naučila sa krásne hrať na gitare a flaute. Nastavenie „keď nemusím, tak nerobím nič“ sa mi začalo rúcať na vysokej škole. Zlom nastal počas Erasmus pobytu vo Fínsku. Ohromil ma mimoriadne flexibilný, ale spravodlivý systém štúdia. Študenti denného štúdia mali minimálny počet povinných predmetov a už počas prvého stupňa si mohli vyberať predmety podľa chuti. Knižnica bolo hlavné centrum diania, tu sme sa stretávali pri rannej káve a lúčili večer po niekoľkohodinovom štúdiu. Študenti tam chodili radi, lebo ich predmety bavili a taktiež vedeli, že bez samoštúdia skúšku neurobia. To bolo niečo, čo na našej univerzite bolo vidieť len sporadicky a väčšinou tesne pred skúškami alebo odovzdávaním nejakej záverečnej práce. Našla som si kamarátov z celého sveta (s niektorými som v kontakte dodnes) a bolo pre mňa fascinujúce počúvať ich príbehy a to, že mnohí sa venovali mimoškolským aktivitám. Niektorí pracovali, iní sa venovali školským výskumom, krúžkom, navštevovali neplatené stáže alebo sa realizovali v mimoškolských organizáciách. Po mojom návrate som sa prihlásila do študentskej organizácie AIESEC. Tam som po pár mesiacoch prebrala zodpovednosť za financie lokálnej pobočky, bola som v kontakte so zahraničnými stážistami, chodila som na konferencie, kde som sa nielen učila, ale aj reálne skúšala ako prezentovať, plánovať, jednať s potenciálnymi partnermi. Veci, ktoré nás v škole neučili.

Prečo si sa rozhodla pre štúdium ekonómie na vysokej?

Bavila ma matematika, počty, logické rozmýšľanie. Ekonómia má dosť široký záber povolaní, pretože taký účtovník, audítor, kontrolór alebo analytik sa zíde skoro v každej firme. Čo je u takého lekára alebo architekta komplikovanejšie. Všeobecne v triede panoval názor, že ekonómia je viac dievčenská a technika chlapčenská. Túto fámu môžem spokojne vyvrátiť. Na vysokej som poznala niekoľko informatičiek a strojárok, ktoré predčili svojich spolužiakov. Hlavné je, aby si študoval to, čo ťa baví.

Ako si si vybrala univerzitu?

Urobila som si prehľad všetkých univerzít, odborov a vyučovaných predmetov, ktoré by ma mohli zaujímať. Postupne som vyselektovala štyri školy a poslala prihlášky. Chcela som si vybrať čo najlepšie, ale ani po extenzívnom prieskume som sama nemala jasnú predstavu, do čoho to vlastne idem. Nakoniec ma prijali do Žiliny a Bratislavy a ja som sa rozhodla pre Žilinu kvôli vtedajšiemu priateľovi, s ktorým som sa o rok rozišla J. Dnes by som dala viac na skúsenosti existujúcich študentov, prípadne absolventov a nebála sa navštíviť kariérneho poradcu. Mnoho stredoškolákov sa obracia pri výbere na rodičov a kamarátov, ktorí nevedia poradiť tak, ako odborníci.

Čo boli pozitíva a negatíva Tvojho vysokoškolského štúdia?

Keď som nastúpila do prvého ročníka, mojím hlavným cieľom bola zábava, kamaráti, internát. Všetko to tam bolo a ja som za to vďačná. Život na internáte ma naučil sa o seba postarať, hospodáriť s vreckovým, rozdeliť čas medzi štúdium a priateľov, zarobiť si vlastné peniaze. Škola mi dala prevažne teoretické vedomosti, prepojenie s praxou bolo minimálne. Flexibilita vo vytváraní vlastného rozvrhu nebola skoro žiadna, keďže väčšina predmetov bola fixne stavaná. Mala som veľké problémy s uznaním predmetu, ktorý som si vybrala na inej fakulte (u nás ho neotvorili pre nedostatok uchádzačov). Po návrate z Erasmus stáže sa niektoré nedostatky ešte viac prehĺbili. Na druhej strane, keď som začala študovať ekonómiu, nevedela som o nej takmer nič (na rozdiel od mojich spolužiačok z obchodných akadémií). Veľa som sa naučila aj samoštúdiom. Keď ma téma zaujímala, bola som ochotná naštudovať si aj nepovinné odseky. To platilo aj pri prednáškach – pri tých zaujímavých som mala plnú účasť. Na vysokej škole ma veľa naučili práve výberové predmety, ako Povolanie podnikateľ, kde som zastrešovala komplexné finančné hospodárenie našej imaginárnej študentskej spoločnosti. Vtedy som prvýkrát zistila, aké ťažké je implementovať do praxe niečo, čo som sa v škole naučila.

Čomu sa momentálne venuješ?

Momentálne pracujem ako finančná analytička v menšej finančno-poradenskej spoločnosti. Popritom som dobrovoľníčkou v občianskom združení AkSen – aktívny senior, kde sa venujem fundraisingu a spoločným projektom s partnermi. Mám tiež zopár vlastných nedokončených projektov, takže sa nestíham nudiť. 🙂

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bola stredoškolákom ešte raz? 

V prvom rade by som bola aktívnejšia v mimoškolských alebo dobrovoľných aktivitách. Stredoškolák už v tomto veku dokáže načerpať obrovské skúsenosti, ktoré ho vedia výrazne posunúť a odlíšiť na trhu práce. Jazyky sú základ. Tieto slová mi neustále opakovali všetci naokolo, a predsa som si nedala povedať. Keď som končila strednú školu, uprosovala som učiteľku, aby mi prilepšila známku z angličtiny, že ja ju aj tak nikdy nebudem potrebovať. Ona sa na mňa iba pousmiala. Dnes využívam angličtinu každý deň. Keby som sa ju vtedy viac učila, mohla by som si vyberať aj z prestížnejších zahraničných vysokých škôl. Vysokú školu by som si nevyberala len preto, aby som mala písmenká za menom (ak sa chceš naozaj presadiť, titul ti nepomôže), ale podľa toho, čo mi škola môže ponúknuť, čo sa môžem naučiť. Ak ťa niečo baví, venuj sa tomu aj mimo školy, aj keď je ľahšie ísť s kamarátmi von alebo pozerať TV. Ver mi, tá investícia sa ti jedného dňa vráti, a to niekoľkonásobne.

Späť na príbehy