K astronómii sa dostala tak, že bola zadarmo :)

K astronómii sa dostala tak, že bola zadarmo :)

Michaela (1996) študuje aerospace engineering na Technische Universiteit Delft. So svojím projektom zameraným na štúdium vysokoenergetických kozmických lúčov počas strednej školy reprezentovala Slovensko na Intel ISEF a Google Science Fair. Vo voľnom čase hrá na flautu a pomáha s organizovaním rôznych astronomických prednášok a súťaží.

Kam si chodila na strednú školu?

Najprv na osemročné gymnázium na Hubeného v Bratislave a potom som dva roky štúdia strávila na Gymnáziu Jura Hronca na medzinárodnom programe International Baccalaureate.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Na osemročnom gymnáziu to bola hlavne matematika a fyzika, lebo boli učené zaujímavo a zároveň mi to išlo. Keď som potom prešla na IB, bavil ma asi každý predmet, ktorý som mala – pretože každý bol aj zaujímavo učený. Napríklad aj dejepis, ktorý som sa na pôvodnej škole vôbec nedokázala naučiť bol zrazu super a nevadilo mi venovať mu 7-8 hodín týždenne – neskôr pred maturitami samozrejme aj omnoho viac.

Čomu si sa venovala popri škole?

Toho bolo celkom veľa. Aktívny “mimoškolský” život mi začal už v druhej triede na základnej škole, keď ma mama dala na flautu – čo mi ostalo až dodnes a mám už teda viacero absolventských diplomov. Ďalej ma skúšali dávať na iné krúžky spojené s umením a športom, ako napríklad keramika a tenis, ale to som vždy po 1-2 rokoch ukončila, lebo som vedela, že hľadám niečo iné – niečo, pri čom nebudem “hýbať len telom”.

Našla som to, keď som bola v štvrtej triede na základnej škole. Mama, unavená z môjho neustáleho vymieňania krúžkov mi povedala, že si môžem nájsť čokoľvek, ak to bude zadarmo – a jedným z mála krúžkov zdarma v Bratislave je astronomický krúžok Astronomického Klubu Bratislava. Tak som začala pravidelne chodiť tam. Priznám sa, že keď som v štvrtej triede dostala papier astrofyzikálnych vzorcov na naučenie sa, bez toho aby som ešte poriadne vedela, čo je sínus a kosínus, nieto ešte nejaké divné čiarky a slížiky pri f-kách, chcelo sa mi odtiaľ odísť. Hrdosť ma však prinútila ostať a zobrať to ako výzvu.

Potom to už išlo samé. Z krúžku ma začali prihlasovať na astronomické a fyzikálne olympiády a na iné s-astrofyzikou-spojené súťaže (“Čo Vieš o Hviezdach”, “S ďalekohľadom na cestách”). Začala som chodiť na sústredenia, kde som spoznala ďalších ľudí, ktorí ma vzali na ďalšie súťaže (“Turnaj mladých fyzikov, Expedícia Mars”), a tak sa to tiahne vlastne až dodnes.

Ak by som mala zhrnúť to, čo som robila popri škole za posledné 3-4 roky, sú to hlavne vedecké súťaže zamerané na projekty , dobrovoľnícka činnosť, trošku umenia (mám doma 7 typov fláut, na ktoré hrávam) a trošku športu (ktorý treba pre čistú myseľ a koncentráciu). Od roku 2011 napríklad intenzívne pomáham s organizáciou súťaže Expedícia Mars a sem-tam s niečím pomôžem v rámci Astronomického Klubu alebo AMAVET-u (Asociácia pre Mládež, Vedu a Techniku), ako napríklad verejné pozorovanie, prednáška alebo korešpondenčný seminár.

Čo sa týka projektových súťaží, v roku 2011 som začala dosť veľkou náhodou pracovať na svojom prvom astrofyzikálnom projekte a odvtedy som s tým neprestala. Samozrejme, z roku na rok sa trochu posúvam v témach ďalej, ale fakt, že to zaberá veľmi veľa času sa nemení. S projektami som sa potom zúčastňovala národných (“SOČ”, “Scientia pro Futuro”, “Kongres Mladých Bádateľov”, “Festival Vedy a Techniky”) aj nadnárodných (“Encuantro je Jóvenes Investigadóres”, “Intel International Science and Engineering Fair”, “Google Science Fair”) súťaží, ktoré ma motivovali pracovať ďalej – a viac.

Prečo si sa rozhodla pre štúdium fyziky?

Pôvodne som chcela ísť študovať astrofyziku z dôvodov, ktoré sú asi jasné z predošlej odpovede, no keď som mala asi 15, uvedomila som si, že musím do svojich plánov zahrnúť aj trochu reality. Nevravím, že by som sa s astrofyzikou určite neuživila, no bolo by to, pokiaľ by som nešla do USA, omnoho náročnejšie než s aerospace inžinierstvom.

Navyše ma inžinierstvo tiež vždy celkom fascinovalo. Keď je zamerané na vesmír ako to, ktoré som si vybrala pre štúdium, je to veľmi príjemné prepojenie oboch vecí, ktoré mám rada – budem robiť s vesmírom a zároveň sa ani nebudem musieť strachovať o plat a prácu. Tak si to teda predstavujem teraz – môžem sa ozvať o 10 rokov, či mi moje plány vyšli.

Ako si si vybrala univerzitu?

Ťažko a dlho. V momente, ako som si ujasnila, že aerospace je to, čo chcem ísť určite študovať, nasledovali dlhé mesiace prezerania si rebríčkov univerzít, rozmýšľania, či sa mi chce ísť na SATs, prezerania stránok škôl a porovnávania ich vybavenia. Vedela som, že je to pre mňa tak trochu životná voľba, tak som tomu možno venovala omnoho viac času, než bolo asi potrebné.

Hlavným krokom potom bol fakt, že som sa rozhodla neisť do Ameriky, lebo som sa popri pracovaní na projekte na Intel ISEF v kombinácii so zrazu ťažkým programom IB nestíhala učiť na SAT testy. Keď som svoje vyhľadávanie obmedzila na Európu, tak voľba bola jasná – nakoľko sa chcem špecializovať na inžinierstvo spojené s vesmírom, pozrela som sa na školy, ktoré sú najviac prepojené s Európskou Vesmírnou Agentúrou a podobnými spoločnosťami a tu jednoznačne vyhrala Technická Univerzita Delft.

Dala som si “preistotu” prihlášky cez UCAS na aerospace aj na iné školy, ktoré mali výborné hodnotenie (v prvej 50-tke na svete), napríklad do Manchestru, Bathu, Bristolu a Surrey – ale Delft pre mňa stále ostával tou hlavnou voľbou. Nakoniec mi tie ostatné školy aj ponúkli offer, ale Delft ma najviac prekvapil – v deň Vianoc mi poslali mail, že ma na základe mojich mimoškolských úspechov prijímajú v princípe nepodmienečne a jediné, čo potrebujem, je zmaturovať. A to bolo super, lebo som vedela, že sa nemusím IB venovať úplne naplno a mohla som teda aj počas maturitného roku, ktorý je na IB naozaj intenzívny, robiť mimoškolskú dobrovoľnícku aj vedeckú činnosť.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

To zatiaľ naozaj nemôžem povedať, ešte nám škola ani poriadne nezačala. Zrejme by som začala faktom, že je stred Augusta a ja už musím byť v škole, zatiaľ čo väčšina kamarátov začína v strede októbra. Ale na druhej strane, je to kvôli tomu, že s nami chcú poriadne preopakovať stredoškolskú matematiku, čo je zrejme pred rokom plným matematiky iba dobre.

Určite by som spomenula registračný proces, ktorý je prinajmenšom zaujímavý a dokonca ho považujem za taký neoficiálny prijímací test – ak to zvládnete, môžete nastúpiť. Na načítanie fotografie pre kampusovú kartu som musela zohnať Internet Explorer, na ktorom som musela zničiť všetku ochranu, vypnúť cookies, vymazať históriu a dokonca preinštalovať javascript, aby som sa dostala do jedného serveru. Keď ma to tam už potom konečne prihlásilo, vyskočilo mi okienko “Congratulations!”. To vie byť vtipné, ale nie po ôsmich hodinách pracovania na tom (bez návodu) a hlavne – o štvrtej ráno.

Inak zatiaľ profesori a ľudia komunikujúci cez internet pôsobia veľmi milo, a keď som videla zopár raketových laboratórií a reaktorovú halu, musím uznať, že škola je vybavená naozaj dobre. Trochu sa mi tiež páči taký ten down-to-earth prístup, ktorý táto škola má – zatiaľ čo z UCAS-u mi z každej školy prišlo 50 listov o tom, aké je super tam študovať, koľkí sú v rebríčkoch, a že mi neskutočne nesmierne gratulujú k ‚offer’ a jednoducho aká som úžasná, tak z TU Delft mi prišlo: “Boli ste prijatí decentralizovanou selekciou. Gratulujeme. Ak sa chcete odvolať, kontaktujte… ”, čo sa mi páči omnoho viac.

Pre viac informácii, ale naozaj bude treba 5-6 rokov počkať, kým (snáď) doštudujem.

Čomu sa momentálne venuješ?

Úplne momentálne tomu, čo budem zajtra jesť a piť a za čo a kde to kúpim, keďže som vo “vysokoškolskom samostatnom živote” úplne nová. Z dlhodobejšieho hľadiska ešte dorábam veci k projektu, s ktorým som súťažila naposledy. Po Intel ISEF-e som sa totiž dostala k veľmi zaujímavým dátam a síce mi je jasné, že už to zrejme nikde prezentovať nebudem, zvedavosť ma nenechá nechať tie dáta iba ležať na disku bez toho, aby som im obetovala pár desiatok minút denne.

Ak mám byť viac špecifická, môj projekt je zameraný na štúdium vysokoenergetických kozmických lúčov a ich urýchľovania v pozostatkoch po supernovách vďaka lokálnemu zosilneniu magnetického poľa. Možno to znie divne až odpudivo, ale v skutočnosti to je veľmi zaujímava fyzika riedkej plazmy, ktorú okrem modelovania nie sme na Zemi vôbec schopní študovať, pretože k tomu treba naozaj extrémne podmienky. Tak sa s tým hrám a to lokálne zosilnenie magnetického poľa v pozostatkoch po supernovách sa snažím dokázať.

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bola stredoškoláčkou ešte raz?

Všetko, čo som robila ma priviedlo sem a tu som spokojná. Zopár ľudí mi vyčítalo, že som si kvôli aktivitám a súťažiam “mladosť” vôbec neužila. Bola som však tri krát zadarmo v Amerike, kde som bola na miestach a udalostiach, na ktoré sa väčšina ľudí nikdy nedostane. Bola som zdarma všade po Európe, ocitla som sa v situáciách, na ktoré nikdy nezabudnem (napríklad keď sme v serverovni CERNu spustili alarm) a veľmi veľa som sa naučila o reálnom živote (napríklad, že pokiaľ máte financovanie z Európskej Únie, jedno pero na papierovačky vám nestačí).

Späť na príbehy