Debatér, u ktorého zvíťazila filozofia nad chémiou

Debatér, u ktorého zvíťazila filozofia nad chémiou

Matej (1992) študoval filozofiu na univerzite v anglickom Exeteri, kde získal bakalársky titul. V súčasnosti študuje interdisciplinárny odbor „Myseľ, jazyk, a vtelená kognícia“ na University of Edinburgh. Počas štúdia dobrovoľníčil v Slovenskej debatnej asociácii ako metodik a tréner. Bol tiež šéfredaktorom odborného časopisu pre študentov filozofie Exeter Think.

Kam si chodil na strednú školu?

Na Bilingválne gymnázium Milana Hodžu v Sučanoch.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Chémia, dejepis, náuka o spoločnosti.

Čomu si sa venoval popri škole?

Súťažnému debatovaniu. Trénoval som mladších, chodieval som na slovenské aj medzinárodné turnaje, učil som sa rozhodovať. Vo voľnom čase, ktorý zvýšil, som čítal sci-fi a fantasy literatúru, viedol som klub fantastiky v Dolnom Kubíne a chodieval som do skupiny historického šermu. Debatovanie však bolo na prvom mieste, občas aj na úkor školy.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium filozofie na vysokej?

Pre filozofiu som sa rozhodol až v poslednej chvíli, keď už bolo treba podávať prihlášky na vysoké školy do Británie. Vždy som bol na vážkach medzi štúdiom histórie a chémie, ale v posledných dvoch ročníkoch strednej školy som sa začal zaujímať aj o filozofiu. Rozhodnutie prišlo akoby mimochodom, keď som raz kráčal domov z knižnice. Mylne som sa domnieval, že filozofia je čosi ako veľmi duchaplná literatúra a že v nej ide o to, aby človek čo najoriginálnejšie podal svoje duchaplné myšlienky ostatným, čo ma veľmi priťahovalo. Chronologická výučba filozofie s dôrazom na závery skúmania oproti argumentom podporovala tento omyl. Po začatí štúdia som zistil, že prácou filozofa je najmä konštruovať a vyvracať argumenty o filozofických témach, čo ma potešilo, pretože som mohol uplatniť svoje skúsenosti z debatovania na strednej škole.

Ako si si vybral univerzitu?

Štúdium v Británii sa mi núkalo ako jasná možnosť, pretože na mojom gymnáziu sme boli k tomuto kroku povzbudzovaní. Napokon som si podával prihlášku na päť univerzít v Británii a na dva odbory na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Britské univerzity som si vyberal na základe umiestnenia v „league tables,“ teda v hodnoteniach kvality, ale aj na základe veľkosti daného mesta – chcel som žiť v peknom prostredí, v nie príliš preľudnenom meste. Po tom, čo ma prijali na tri univerzity v Anglicku a oba zvolené odbory v Brne, som dosť váhal. Napokon som sa rozhodol odísť do Anglicka, aby som trochu zmenil prostredie, keďže Brno bolo plné bývalých spolužiakov zo Sučian. Konkrétnu školu som si potom zvolil na základe toho, že sa v hodnotení katedier filozofie umiestňovala najvyššie z možností, ktoré som mal.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Cením si ochotu vyučujúcich aj administratívy pomáhať študentom pri riešení problémov, či už akademických, alebo aj iných. Vyučujúci vždy pohotovo odpovedajú na e-maily, je možné sa s nimi stretnúť a prediskutovať učivo individuálne. Administratíva v našom departmente bola podobne dostupná. Toto sú samozrejme veci, ktoré sa menia od departmentu k departmentu a nie je možné ich paušalizovať. Všeobecne však treba vyzdvihnúť dôraz na samostatné štúdium s minimom kontaktných hodín – naučil som sa lepšie pracovať so zdrojmi, triediť informácie a syntetizovať ich. Štúdium filozofie mi pomohlo získať sebavedomie, že sa dokážem zorientovať vo väčšine problémov prezentovaných aj v iných odboroch. Učí totiž abstraktnému mysleniu, ktoré možno aplikovať v širokých súvislostiach. Mal som tiež možnosť podieľať sa na bohatom spolkovom živote pri mojej univerzite. Vďaka spolku science-fiction som okamžite našiel skupinu ľudí s podobnými záujmami. Neskôr som sa podieľal na založení spolku fanúšikov heavy metalu.

Negatív bolo niekoľko. V prvom rade kultúrny šok. Prišiel som na univerzitu plnú ľudí s iným hodnotovým zameraním, inými predstavami o zábave a väčšinou mladších odo mňa. Istú dobu, kým som si nevytvoril okruh priateľov, som sa cítil osamelo. Potom sú to písomné skúšky esejového typu, v ktorých sa vyžaduje, aby študent v priebehu 90 minút napísal jednu až dve argumentačné filozofické eseje. Nielen, že mi to nešlo, no ani som nemal motiváciu sa to naučiť, pretože pri výskumnej práci filozofa nikdy nebudem v podobnej situácii. Iným študentom však tento spôsob skúšania vyhovuje oproti klasickým dlhým esejam.

Čomu sa momentálne venuješ?                                                                            

Práve som nastúpil na magisterské štúdium. Rozhodol som sa, že sa budem špecializovať na filozofiu mysle, psychológie a kognitívnej vedy. Okrem toho pomáham rodičom s rozbehnutím nového podnikania.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz? 

Na strednej škole som robil len toľko práce, koľko bolo minimálne nutné. Neučil som sa, často som vymeškával kvôli debatným súťažiam. V mojom prípade to stačilo na to, aby som bol jedným z najlepších žiakov v celej škole. Problém však je, že som nevyhľadával nijaké ďalšie mimoškolské aktivity a príliš dlho som otáľal s rozhodnutím, čo robiť ďalej. Keby som mal byť stredoškolákom znovu, upriamil by som sa aspoň v posledných dvoch rokoch na konkrétnu oblasť štúdia (aspoň humanitné/prírodovedné odbory) a venoval by som im viac voľného času ako aj pozornosti v škole. Robiť len potrebné minimum je zlý zvyk, do ktorého som upadol, a z ktorého ma vyliečila až univerzita

Späť na príbehy