Vybral si filozofiu, pretože ho ostatné spoločenské vedy neuspokojovali

Vybral si filozofiu, pretože ho ostatné spoločenské vedy neuspokojovali

Kam si chodil na strednú školu?

Na Evanjelické gymnázium v Tisovci.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Dejepis, náuka o spoločnosti a občas francúzština.

Čomu si sa venoval popri škole?

Akademickej debate. Spolu s kamarátmi sme chodili na turnaje organizované Slovenskou debatnou asociáciou a organizovali sme prípravné debaty po vyučovaní. Keďže sme nemali trénera, najprv sme boli „fackovací panáci“ – a potom sme začali všetko vyhrávať. Okrem toho som veľa liezol a pohyboval sa v prírode, na čo bol Tisovec ako stvorený. Relatívne dosť času som strávil aj v pohostinstvách rôzneho typu.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium filozofie na vysokej?

Vybral som si filozofiu, pretože ma ostatné spoločenské vedy neuspokojovali. V posledných ročníkoch strednej školy som čítal veľa literatúry z rôznych oblastí, od sociológie cez politológiu až po históriu a medzinárodné vzťahy. V konečnom dôsledku to boli ale práve filozofické knihy, ktoré ma zaujali najviac – kládli si zaujímavé otázky, ich odpovediam som nerozumel a dúfal som, že práve štúdium filozofie to napraví a ja konečne hlbšie pochopím svet okolo seba. (Samozrejme, mýlil som sa.)

Ako si si vybral univerzitu?

Nad štúdiom na západe som neuvažoval. Na priemernú školu v Anglicku som ísť nechcel a na elitnú univerzitu som si neveril a ani som nemal ten správny profil (špeciálne dobré známky). Vybral som si Karlovu univerzitu a Ústav filozofie a religionistiky, pretože som tušil, že v mojom odbore je to najlepšia voľba. Ako sa ukázalo, nemýlil som sa.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Štúdium filozofie na Karlovej univerzite je kvalitné a učitelia sú skutočne inšpiratívni. Mnoho z nich je dokonca vyslovene geniálnych. Na prednáškach doc. Palkosku mi často trešťala hlava od čírej snahy sledovať jednotlivé kroky jeho výkladu a pochopiť, čo presne nám vysvetľuje. Keď to pochopenie ale prišlo, bol to vždy vynikajúci pocit. Naučil som sa vnímať text ako intelektuálny problém a učiť sa rozumieť nuansám, ktoré mi predtým unikali.

V Budapešti som si zase zažil univerzitu s perfektnou organizáciou a evidentným dostatkom finančných prostriedkov. Od prvého dňa mi bolo jasné, že univerzita robí všetko preto, aby mi vytvorila čo najlepšie podmienky pre štúdium (od vynikajúcej knižnice až po fakt, že som sa nemusel starať o poriadok svojej internátnej izby, pretože tam chodila upratovačka). A keď univerzita tie podmienky vytvorila, tak ma štúdiom vyslovene zahltila – čo bol presne dôvod, prečo som tam šiel.

Nevýhodou štúdia v Prahe bolo relatívne historické zameranie Ústavu. Z môjho pohľadu sa venovala až príliš veľká pozornosť historickým textom, bez snahy systematicky predniesť študentom filozofické problémy tak, ako si ich kladú súčasní autori – teda bez filologickej a kultúrnej bariéry, ktorú 2500 rokov staré texty často kladú.

Čomu sa momentálne venuješ?                                                                            

Toto leto som dokončoval dizertačnú prácu, čo prirodzene znamenalo veľa písania a prepisovania. Okrem toho som priebežne editoval niekoľko mojich článkov a zapracovával do nich pripomienky, ktoré som dostal od hodnotiteľov v rámci ich odborných posudkov (každý seriózny akademický časopis má systém „peer-review“, kde sa článok posiela na anonymné hodnotenie ďalším odborníkom v danej oblasti). V týchto dňoch pripravujem svoju časť zborníku o prístupoch k etike, ktorý vyjde na začiatku budúceho roka.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz? 

Určite by som sa viac venoval škole, špeciálne prírodovedným predmetom a hlavne matematike. V posledných ročníkoch strednej školy som sa arogantne rozhodol, že prírodné vedy nikdy nevyužijem a venoval som sa hlavne tým spoločenským. To samo osebe nie je zlé (aspoň som sa im venoval skutočne s vervou), ale úplne ignorovať ostatné predmety som vážne nemusel. Hodnotenie „dostatočný“ na mojich vysvedčeniach z toho obdobia je hanba – špeciálne v momente, keď na lepšie známky stačilo dávať pozor na hodine. Premeškal som tak príležitosť naučiť sa veľké množstvo zaujímavých vecí – a vedieť viac (a byť schopný občas niečo vypočítať) sa vždy zíde. Ten môj postoj bol vážne hlúpy.

Späť na príbehy