Na konci strednej školy som nemal prakticky žiadne skúsenosti v odbore, ktorý som šiel študovať

Na konci strednej školy som nemal prakticky žiadne skúsenosti v odbore, ktorý som šiel študovať

Martin (1993) momentálne študuje predposledný ročník Electrical Engineering (elektrotechniku) na Imperial College London. Cez leto stážoval na IT oddeleniach v Oracle a Bank of America Merrill Lynch, teraz sa snaží preniknúť do energetického priemyslu. Popri škole sa aktívne venuje debate v Británii aj na Slovensku.

Kam si chodil na strednú školu?

Strednú som začal na Gymnáziu v Dubnici nad Váhom v osemročnom programe a posledné dva roky som strávil na International Baccalaureate (IB) na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Na strednej ma najviac bavila fyzika, informatika a geografia, na IB som si obľúbil ekonómiu. Nikdy som ale nemal žiaden predmet, ktorý by som vyslovene nemal rád.

Čomu si sa venoval popri škole?

Počas prvých rokov na strednej som nemal skoro vôbec predstavu o tom, čo chcem študovať na vysokej škole, alebo v akom odbore by som chcel robiť. Preto som sa ani nijako neprofiloval a robil som veci, ktoré ma bavili, aj keď sa takmer všetko točilo okolo školských krúžkov a aktivít. V prvom a druhom ročníku som robil jazykové olympiády, recitačné súťaže, geografickú, matematickú a fyzikálnu olympiádu, v treťom ročníku som pracoval v študentskej spoločnosti. Na IB som robil ekonomickú súťaž Generácia Euro.

V prvom ročníku som sa zúčastnil tiež na Modelovom Európskom Parlamente, cez ktorý som sa v druhom ročníku dostal k debatovaniu. Debata sa postupne stala mojou hlavnou, a ku koncu strednej takmer jedinou mimoškolskou aktivitou. Cez debatu som sa neskôr dostal aj na BratMUN, najskôr ako delegát a potom aj ako predseda výborov (chair). Na konci strednej školy som teda nemal prakticky žiadne skúsenosti relevantné k odboru, ktorý som šiel študovať.

Okrem toho som sa učil jazyky (angličtinu a nemčinu), pomerne veľa som čítal a spoluorganizoval som letné skautské tábory.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium elektrotechniky na vysokej?

Moje rozhodnutie ísť študovať elektrotechniku bolo čisto racionálne, nikdy pred tým som nič podobné nerobil, nehral som sa s obvodmi a súčiastkami, a myšlienka na tento odbor ma nijak špeciálne nenadchýnala.

Začal som od toho, že ma bavila fyzika, ale nechcel som ísť študovať nič teoretické. Praktická, aplikovaná fyzika bola pre mňa inžinierstvo. Keďže som nemal veľmi rád chémiu, chemické inžinierstvo vypadlo, stavebné mi neprišlo dosť zaujímavé a o ostatných odboroch som vlastne ani poriadne nevedel (naozaj poriadny prieskum som si nerobil). Rozhodoval som sa teda medzi elektrotechnikou a strojárstvom. V elektrotechnike som videl väčší potenciál, keďže elektronika je dnes úplne všade, a tak som sa rozhodol. Zavážilo aj to, že ma zaujímali zelené technológie, a tie sa viažu najmä k výrobe energie – tu elektrotechnika tiež vyzerala ako lepšia voľba.

Ako si si vybral univerzitu?

Od začiatku som vedel, že chcem ísť študovať do zahraničia (preto som aj išiel na IB). Z IB bola prvá prirodzená voľba britské univerzity. Ďalej som postupoval podľa rebríčkov a hľadal som univerzity, ktoré boli najlepšie buď celkovo, alebo v odbore elektrotechnika. Nakoniec som skončil s výberom Imperial, UCL, Edinbourgh, Manchester a Exeter. UCL bola z nich moja najvyššia voľba (kvalita v rebríčkoch kombinovaná s faktom, že poskytujú štipendiá), nakoniec mi však nedali offer, a tak na sa na prvé miesto dostal Imperial. Teraz som za túto náhodu vďačný, keďže Imperial je na štúdium elektrotechniky lepšia škola ako UCL. Ďalšie šťastie som mal v tom, že mi štýl vyučovania, predmety a možnosti zamerania na Imperiali sadli, keďže na tieto veci som sa pri výbere školy vôbec nepozeral (keby som si univerzitu vyberal znova, určite by som zvažoval aj tieto kritériá).

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Najväčším pozitívom bol fakt, že v Británii sa kladie veľký dôraz na praktické skúsenosti. Keďže ja beriem školu ako most, ktorý by ma mal dostať čo najjednoduchšie do čo najzaujímavejšej práce, nechcel som tráviť čas učením sa množstva teórie, ktorú potom aj tak nevyužijem. Na mojej fakulte boli vždy pomerne dôležité labáky a skupinové ročníkové projekty. Okrem toho sa na univerzite pracuje na množstve iných projektov a súťaží, do ktorých sa človek môže zapojiť a získavať skúsenosti. Omnoho dôležitejšie je však to, že v Británii sú študenti motivovaní nájsť si cez leto nejakú stáž v odbore, ktorý študujú. Tieto stáže sú najlepšou možnosťou na získanie pracovných skúseností a vylepšenie si životopisu, a človek pri tom zistí, aká práca by ho naozaj bavila. Ja som samozrejme išiel s vlnou a každé leto som si niečo takéto vyskúšal. Čo sa týka školy ako takej, mali sme vždy veľmi dobrú podporu pri štúdiu, a je cítiť, že naša fakulta chce, aby sme tu spromovali, nechcú nás vyhádzať na nejakej skúške. Navyše učia tu ľudia, ktorí sú naozaj top vo svojom odbore a človek od nich môže veľa získať.

Negatívom je hlavne záťaž, aká je tu na človeka vyvíjaná. Štúdium samotné nie je najľahšie. Navyše 50% ľudí je motivovaných niečo dosiahnuť, a ak chce človek medzi nimi vyniknúť, musí pracovať ešte oveľa viac. Pamätám si, ako nám na začiatku prvého ročníka povedali, že ľudia, ktorí vyštudovali našu fakultu, obyčajne cítia po nástupe do práce úľavu od stresu a povinností. Toto môžem potvrdiť, keďže počas stáží v lete som mal oveľa viac voľného času ako počas školy. Navyše, v takomto prostredí ide samozrejme spoločenský život bokom, čo človeku uberá na celkovom zážitku z vysokej.

Čomu sa momentálne venuješ?

Najviac stále škole 🙂 . A stážam. Okrem toho sa ešte stále venujem debate. V Británii som pokladníkom univerzitného klubu a pomáham organizovať týždenné stretnutia, akcie a turnaje. Na Slovensku pracujem vo výbore pre tézy Slovenskej Debatnej Asociácie (SDA), a spolu s ďalšími ľuďmi vymýšľame, o čom budú slovenskí stredoškoláci debatovať na turnajoch. A samozrejme rozmýšľam, ako zmeniť svet, Slovensko, zachrániť životné prostredie, dodať všetkým čistú energiu a ideálne ešte okolo toho vybudovať biznis.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Oveľa menej by som sa stresoval školou a viac by som si užíval. Keď človek chce, tak sa dostane hocikam aj bez toho aby mal vždy samé 1 (alebo 7 na IB). Čas, ktorý by som takto ušetril, by som investoval do sociálneho života, svojich kamarátov, alebo do nejakých zaujímavých projektov (napríklad spraviť si vlastnú webstránku alebo postaviť malú hydroelektráreň). Tieto veci podľa mňa človeka viac potešia, naučia a aj neskôr sú oveľa užitočnejšie ako výborný školský prospech.

Späť na príbehy