Chémia ho zaujala pre jej komplexnosť

Chémia ho zaujala pre jej komplexnosť

Maroš (1994) študuje chemické inžinierstvo na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Popri štúdiu sa venuje dobrovoľníckym aktivitám v Slovenskej debatnej asociácii. Je tiež aktuálnym laureátom Ceny Aurela Stodolu, vyhlasovanej spoločnosťou Enel, za najlepšiu ŠVOČ prácu v oblasti energetiky za rok 2015.

Kam si chodil na strednú školu?

Súkromné gymnázium Dneperská so zameraním na programovanie, v Košiciach.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Geografia, chémia, fyzika a matematika. Odmalička ma bavilo spoznávať svet naokolo, a to terénne, aj analyticky. Páčil sa mi hlavne rozbor vecí z viacerých uhlov pohľadu, čo sa dodnes nezmenilo.

Čomu si sa venoval popri škole?

Snažil som sa byť aktívny, kde sa dalo. Sedem rokov som sa venoval Geografickej olympiáde, preto si dovolím povedať, že mám dobrý orientačný zmysel, záľubu v slepých mapách a v hlavných mestách po celom svete. Venoval som sa aj projektu Euroscola, ktorý sa našej škole podarilo niekoľkokrát vyhrať a posunul ma až do Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Debatovanie je moja dlhodobá záľuba a naučila ma nielen bez strachu verejne vystupovať, ale aj štruktúrovane obhajovať názory a pozerať sa bližšie na skutočnosti i z druhej strany. Chémiu som si obľúbil niekedy v kvinte, keď som začal uvažovať, čo by ma v živote mohlo najviac zaujať.

Prečo si sa rozhodol pre chemické inžinierstvo?

Bližšiu predstavu o tom, čo by som chcel študovať, som nadobudol asi v septime. Chcel som sa aj naďalej venovať predmetom, ktoré ma bavili. Hlavne chémii, keďže ma zaujala jej komplexnosť v tom, ako využíva postupy matematiky a fyziky, najmä ako sa dajú problémy zjednodušiť na elementárne časti a tie riešiť samostatne, a tak sa dopracovať k výsledku. Vedel som tiež, že by som chcel v budúcnosti zamestnanie v priemysle, resp. v energetike a tento sen sa mi postupne plní.

Ako si si vybral univerzitu?

Vysokú školu som si volil na Slovensku. Hľadal som vhodný prienik chémie – fyziky – matematiky. Napriek tomu, že ma mnoho známych odhováralo od chemického inžinierstva, rozhodol som sa to risknúť, čo dnes určite neľutujem. Zavážilo aj 1.miesto v hodnotení ARRA v rebríčku technických fakúlt na Slovensku a nadpriemerné uplatnenie absolventov. Oprávnene som preto očakával vyššiu náročnosť štúdia. Postupom času vďačím tomuto stresujúcemu prostrediu za schopnosť flexibilnejšie reagovať na požiadavky dnešnej spoločnosti a praxe.

Čo sú pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Neviem, či môžem poskytnúť ucelené hodnotenie, keďže inžinierske štúdium je ešte predo mnou. Každopádne, bakalárske štúdium splnilo moje očakávania. V prevahe sú určite pozitíva nad negatívami. Výučba prebiehala od pondelka do piatku, v priemere asi 30-35 hodín týždenne. Spočiatku sa človek zaoberá najmä povinnými predmetmi, od druhého ročníka prichádzajú aj voliteľné predmety. Profilovať som sa začal v 3.ročníku primárne výberom bakalárskej práce, samozrejme toto rozhodnutie je možné zmeniť na inžinierskom štúdiu. Ak sa chceš venovať vedeckej činnosti, záleží len na tebe, koľko máš odhodlania a čo si ochotní obetovať, aby si sa presadil a bol úspešný. Väčšinou som sa stretol s pozitívnym prístupom vyučujúcich a akákoľvek nadštandardná aktivita z našej strany v nich vyvolala iba príjemné nadšenie. Oplatí sa ich preto navštíviť a potom pravidelne „otravovať“. Vyučujúcich až na menšie výnimky, ktoré sú všadeprítomné, pokladám za odborníkov vo svojich zameraniach.

Pre mňa bolo obrovským posunom aj samotný obsah predmetov – od riešenia diferenciálnych rovníc, krivkových integrálov a prácu s programom Matlab, cez návrh regulátorov, výmenníkov tepla, destilačných a absorpčných kolón, až po reálne prevádzkové situácie v priemyselnej praxi, akými sú typy a dĺžky potrubí, zaradenie rôznych armatúr, ako aj ekonomická analýza a koľko by dané zlepšovanie mohlo stáť.

Naopak, v určitých situáciách by som uvítal lepšiu komunikáciu pedagógov a študentov. Nedostatkom systému je neustále memorovanie veľkého množstva teórie a málo praktických skúsenosti pre študentov. Možno by nebolo na škodu viac spolupracovať s priemyslom, preberať reálne incidenty z prevádzok a navštevovať podniky formou exkurzií.

Študentský život je kapitola sama o sebe. Mám príjemné zážitky na študentský ples – Beánia Chemikov a v rámci katedry rád spomínam na stretnutia Mikulášskeho turnaja v futbale a večerného posedenia pri punči. Toto nám, študentom od 1. až po 5. ročník, umožňuje spoznať sa a nadviazať kopec nových priateľstiev.

Čomu sa momentálne venuješ?

V lete som absolvoval letnú prax vo firme Mondi SCP. V hlave nosím zopár nápadov, ktoré by som rád pretavil na papier a rád by som ich prezentoval na študentskej konferencii v decembri v Brne. Láka ma pozícia v Študentskom parlamente alebo Akademickom senáte. Chcem ponúknuť svoje skúsenosti z SDA v prospech organizácie študentských akcií na fakulte a zároveň aktivizovať ostatných študujúcich k zmene postoja (pozorovateľa) voči stavovským študentským zoskupeniam.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

 Viac by som pomáhal svojmu okoliu, napr. tým, že by som začal debatovať o 2 roky skôr a všímal si, čo sa deje okolo nás a zapojil do toho viac študentov. Chcel by som ľudom otvoriť oči, aby videli, aké možnosti majú v dnešnom svete, a  či nechcú byť tiež súčasťou zmeny v budúcnosti, nezávisle na veku. Zmena by mala vychádzať podľa mňa z toho, že budú tolerantnejší a angažovanejší v spoločnosti. Oceňujem prístup stredoškolákov z Bratislavy a Žiliny, ktorí organizujú vlastné TED-x konferencie. Majú môj obdiv.

Späť na príbehy