Matematika naučí človeka hlavne rozmýšľať a otvára mu široké spektrum možností

Matematika naučí človeka hlavne rozmýšľať a otvára mu široké spektrum možností

Lukáš (1990) vyštudoval Matematiku na Oxford University, kam odišiel po medzinárodnej maturite IB na GJH v Bratislave. Po ukončení štúdia sa podieľal na založení Prizeo, lotérie ktorá pomáha svetovým celebritám zbierať peniaze na dobročinné účely. V súčasnosti pracuje ako konzultant v pražskej kancelárii The Boston Consulting Group, kde pomáha firmám v strednej Európe riešiť ich strategické otázky.

Kam si chodil na strednú školu?

Prvé dva roky som chodil na Gymnázium v Považskej Bystrici, tretí a štvrtý ročník som v rámci medzinárodného programu International Baccalaureate absolvoval na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Bavili ma hlavne prírodovedné predmety. IB mi umožnilo sústrediť sa posledné dva roky strednej školy len na 6 predmetov a vypustiť všetko ostatné. Zameral som sa na matematiku, fyziku a informatiku, ku ktorým pribudli angličtina, slovenčina a manažment.

Čomu si sa venoval popri škole?

Zapájal som sa do prírodovedných súťaží, od základnej školy som robil korešpondenčné semináre (Pikofyz), olympiády v matematike a fyzike a robotiku (RoboCup Soccer). Na strednej škole k tomu pribudol ešte Turnaj Mladých Fyzikov (TMF). Tiež som veľa cestoval, každá medzinárodná súťaž bola príležitosť spoznať novú krajinu, prípadne tam zostať ešte aj po súťaži.

Prečo si sa rozhodol pre matematiku?

Chcel som študovať niečo, čo ma baví, v čom som dobrý a čo má širšiu aplikovateľnosť, nakoľko som sa bál urobiť príliš dlhodobé rozhodnutie a zaviazať sa na celý život k určitej profesii. Matematika naučí človeka hlavne rozmýšľať a otvára mu široké spektrum možností – od vedy a výskumu cez financie, informatiku až po svet podnikania.

Ako si si vybral univerzitu?

Univerzitu som bral ako dôležitý krok k plneniu svojich cieľov. Nakoľko som chcel študovať v zahraničí, zvažoval som viacero krajín v anglicky hovoriacom svete. Motivovalo ma nastaviť si latku vysoko, takže mojim cieľom boli hlavne Oxford, Cambridge alebo MIT.

Oxford a Cambridge sú v matematike na bakalárskom štúdiu veľmi podobné. Rozhodol som sa pre Oxford, nakoľko som tam poznal viacero Slovákov. Po náročnom prijímacom procese nakoniec vyhralo Anglicko nad Amerikou vďaka pomeru kvalita verzus cena. Oxford mi taktiež vyhovoval pre kombináciu matematiky a informatiky a flexibility rozhodnúť sa počas štúdia, či chcem študovať tri alebo štyri roky.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Najväčším pozitívom bolo prostredie, ktoré Oxford študentom vytvára a možnosti, ktoré im prináša. Obsahovo je kurz možno podobný tomu na matfyze v Bratislave alebo v Prahe, má však rýchlejšie tempo a rozvíja pochopenie, nie bifľovanie. Každý študent má pravidelné individuálne stretnutia (tzv. tutoriály) s elitnými profesormi, kde diskutujú príklady a ich riešenia, čo robí Oxford skutočne výnimočným.

Za negatívum môžu ľudia považovať to, že štúdium je intenzívne a práce je vždy neúrekom. Bežne sa stáva, že treba pracovať aj cez víkend alebo dlho do noci. Rozhodnutie zvoliť si v živote ťažšiu cestu je však dobrovoľné a v prípade štúdia na Oxforde veľmi odmeňujúce.

Čomu sa momentálne venuješ?

Momentálne pracujem ako konzultant, spolupracujeme s klientmi v rôznych odvetviach, riešime ich najdôležitejšie problémy a hľadáme pre nich nové príležitosti. Vo voľnom čase sa venujem rozvoju šikovných stredoškolákov prostredníctvom TalentGuide a Oxbridge Admissions.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Využil by som viacero štipendií a príležitostí zapájať sa do súťaží, záujmových klubov alebo letných táborov. Taktiež by som čítal viac kníh, hlavne tých v angličtine, a venoval sa dôslednejšie ďalšiemu cudziemu jazyku.

Aktuálne k 4.1.2015

Späť na príbehy