Otázka neznela, čo chcela študovať, ale v akej oblasti chcela v budúcnosti pracovať

Otázka neznela, čo chcela študovať, ale v akej oblasti chcela v budúcnosti pracovať

Lea (1989) vyštudovala bakalára v oblasti War and Security Studies na Hull University v UK a Law and Politics of International Security na Vrije Universiteit v Amsterdame. Medzi jej pracovné skúsenosti patria stáže pre NATO Cooperative Cyber Defence Centre v Tallinne ako aj pre IT Agentúru Európskej Únie. Popri práci sa venuje rešeršovaniu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a práva, kde sa snaží prispieť k vyššiemu spoločenskému povedomiu o problémoch spojených s týmito témami.

Kam si chodila na strednú školu?

Gymnázium Leonarda Stöckela v Bardejove.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Jazyky, filozofia, literatúra, chémia.

Čomu si sa venovala popri škole?

Krátko školskému časopisu, debatnému krúžku, klubovým zahraničným filmom a umeniu. Taktiež som investovala viac času do certifikátov a jazykov. No predovšetkým som najviac pomáhala doma, pretože rodičia podnikali.

Prečo si sa rozhodla pre medzinárodné vzťahy na vysokej?

Rodičia mi pri výbere nechali voľnú ruku – vyberať som si mala zodpovedne a tak, aby som dokázala svoj výber v budúcnosti zúročiť. Otázka teda neznela, čo chcem študovať, ale v akej oblasti chcem v budúcnosti pracovať. Materiálne dôvody išli viac do úzadia – asi som cítila veľkú vieru v moje zázemie, bez rozdielu na to, aké rozhodnutie padne. Počas celého procesu bola komunikácia s najbližším okruhom rodiny a priateľov nesmierne dôležitá a celé rozhodovanie pripomínalo viac verejnú debatu ako hĺbavú úvahu.

Najskôr som sa rozhodla pre medzinárodnú politiku, no keď som po roku objavila omnoho užší zámer na “war and security studies”, neváhala som s prihláškou. V tom čase som svoju voľbu obhájila širokým uplatnením štúdia medzinárodnej bezpečnosti v mnohých oblastiach: od bankového sektoru po národnú bezpečnosť a medzinárodne organizácie.

Ako si si vybrala univerzitu?

V tom čase nemalo štúdium medzinárodnej bezpečnosti v strednej Európe takú prítomnosť, akú má dnes. Najprv som sa pokúšala uplatniť na Karlovej univerzite v Prahe a Masarykovej univerzite v Brne, ale nakoniec som bola prijatá na univerzitu v Anglicku, kde už som skúsenosti so samostatným bývaním a prácou mala. Hull University ako jedna z mála poskytovala možnosť študovať War and Security Studies. Fakulta, ku ktorej patrili všetky “politické” štúdia, mala taktiež dobrý ranking v rámci anglických univerzít.

Pri samotnom výbere boli veľkou inšpiráciou kamaráti už študujúci v zahraničí, ako aj Slováci, ktorí mi poskytli mnoho neoceniteľných rád. Napríklad som sa v tom čase neváhala neviazať na jedno riešenie, ale taktiež počítať s viac flexibilným rozhodovaním, ak sa termíny nástupu na rozličné univerzity líšili. Takisto som sa naučila prosiť o pomoc nielen od blízkych, ale aj od univerzít, neziskoviek a municipalít. Veľa som získala návštevami počas “Open Days” na univerzitách, ale aj návštevou veľtrhov vysokých škôl počas štúdia na strednej škole. Hnacím motorom bola najmä zvedavosť.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Pozitívom bolo určite medzinárodné prostredie a mobilita počas štúdia (za 4 roky som vystriedala 3 krajiny), v mojom odbore sa nič nezačína ani nekončí na jednom území a človek sa učí pozorovať analógie a vzťahy. Dnes ma tiež teší veľká miera zodpovednosti za seba a za svoju budúcnosť, ktorú som vtedy musela prevziať. Bola som nadšená prístupom k odbornej literatúre a odborníkom samotným, ale aj možnosťou vytvárať si vlastné príležitosti: angažovať sa pre záujmovú činnosť (od ľudských práv po akúkoľvek formu umenia ), návštevu a potom neskôr aj organizáciu konferencií. Toto obdobie značne tvarovalo moju osobnosť, stala som sa spoločenskejšou, ale zároveň som sa naučila brať štúdium veľmi vážne. Azda najväčšie pozitívum môjho štúdia bola príležitosť robiť počas štúdia chyby, ktoré si neskôr, v profesionálnom živote, nemôžem dovoliť robiť. V tomto smere som sa naozaj vybláznila :-).

Pri takomto množstve skúsenosti je ťažšie opisovať negatíva, ale určite existuje zopár vecí, na ktoré by študenti mali byt pripravení, najmä finančná náročnosť nielen štúdia, ale aj obdobia hneď po ňom. Tvrdý boj je taktiež zvádzaný na trhu s prácou, a pri terajšom kvante študujúcich ľudí a rôznych študijných odborov je nutné vynikať z davu a presvedčiť spoločnosť o svojich prednostiach (a ani to niekedy nezaručuje úspech). Ja osobne som sa niekedy pristihla pri úvahe, či slúži akademická pôda len k rastu – či už študentov alebo profesorov, alebo aj k uplatneniu študentov po štúdiu…

Čomu sa momentálne venuješ?

Cez medzinárodné právo som sa dostala ku kybernetickej bezpečnosti a v tejto oblasti by som chcela naďalej pôsobiť. Momentálne stážujem v bezpečnostom sektore pre Európsku IT agentúru (eu-LISA), kde sa pracuje na mnohých medzinárodných projektoch. Rada by som sa, tak ako v minulosti, príležitostne venovala aj výskumu.

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bola stredoškoláčkou ešte raz?

Veľmi nerada sa zaoberám myšlienkou, že by som niečo v minulosti menila, no určite by mi viac pomohlo, ak som sa menej spoliehala na iných, a snažila sa byť samostatnejšou. Pamätám si, že na strednej škole som chcela omnoho viac cestovať (čo ma poháňa dodnes), a možno keby som prevzala viac zodpovednosti a iniciatívy, tak by som sa v tom posunula ďalej. Taktiež si dnes prajem, aby som vtedy našla kvalitnejšiu knižnicu, a aby som dávala väčší pozor pri tréningoch prvej pomoci.

Späť na príbehy