Z lodenice na korešpondenčné semináre

Z lodenice na korešpondenčné semináre

Kubo je učiteľ matematiky a informatiky na Škole pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Študoval na FMFI UK (matfyz) teoretickú informatiku a učiteľstvo matematiky a informatiky. Venuje sa aj talentovanej mládeži a organizuje pre matematikov korešpondenčné semináre.

Kam si chodil na strednú školu?

Chodil som na najbližšie gymnázium, čo som mal pri dome (Pankúchova 6, BA). Bolo zamerané na ekológiu a cudzie jazyky. Nejako som to vtedy neriešil. Prioritou bolo krátke cestovanie a známe prostredie.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Viedla určite matematika. Bola ľahká a nemusel som sa na ňu učiť. Stačilo všetko pochopiť na hodinách.

Zaujímala ma aj fyzika. Ale tam sa nám učitelia striedali ako na bežiacom páse a nemalo to nejakú úroveň. Učiteľka ma v posledných ročníkoch od fyziky odrádzala. Vraj ma na ňu nebude vedieť pripraviť.

Informatika prebiehala viac formou samoštúdia ako nejakej intenzívnej výuky. Ale to bolo v tých časoch bežné.

Čomu si sa venoval popri škole?

Najprv som plával (veľa a rýchlo). Potom, keď si to odniesli kĺby a musel som prestať, som presedlal som na hudbu. Veľa som hral na gitare, pôsobil v orchestri aj v menšej kapele (http://prorock.sk/kubo.html). Neskôr, keď sa kolená dali dokopy, som k tomu pridal cyklistiku.

Prečo si sa rozhodol pre matematiku a informatiku počas strednej školy? Ako si si vybral univerzitu?

Na vysokú som šiel dva krát. Prvý raz som šiel na informatiku na FMFI UK. Motivácie som nemal nejako premyslené. Proste som išiel na to, čo sa mi zdalo na strednej škole ako najjednoduchšia cesta. Univerzitu som zvolil najbližšiu k miestu bydliska. To nebolo odo mňa veľmi múdre, ale vôbec som vtedy netušil, podľa akých kritérií by som si mal školu vyberať. Po pravde, nemal som ani tušenia, na čo je taká škola vlastne dobrá, a prečo by som mal ísť študovať. Rozhodol asi precedens a konformita. Toto štúdium ma po dvoch rokoch omrzelo a šiel som pracovať. S jedným chlapíkom sme mali duo na montáž euro-okien. Celkom to vynášalo a bola to príjemná zmena po práci za počítačom.

Časom som si povedal, že práce stačilo a ide sa ďalej ulievať do školy. Vtedy som sa rozhodol pre učiteľstvo matematiky a informatiky. Ani vtedy som ešte netušil, že sa učeniu naozaj budem venovať. Ak by ste mi povedali, že ma to bude náramne baviť a budem si to užívať, asi by som vám neveril.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Prvý raz (informatika) som na škole dosť trpel. Pri väčšine predmetov som nemal základnú predstavu o tom, na čo sú dobré a kam smerujú, čo je ich cieľom. Nemyslím si, že by túto časť mali nejako premyslenú ani vyučujúci, a prejavilo sa to na väčšom počte študentov ako ja. Všeobecne komunikácia medzi školou a študentmi nejako nefungovala. Chýbala nám vízia a nejaké jasne definované ciele. Len sme tou školou nejako prechádzali (niektorí neprechádzali), a to aj viedlo k môjmu prvému opusteniu fakulty. Zase to nebolo úplne racionálne rozhodnutie. Jedného dňa som sa zobudil dostatočne znechutený na to, aby som už do školy nešiel a vydržal som v tom stave dosť dlho na to, aby mi došlo do schránky rozhodnutie o ukončení štúdia, keď som už pracoval.

Druhý krát (učiteľstvo MAT-INF) to už bolo lepšie. Zo začiatku mi asi pomohol náskok z minulého štúdia a vybudoval som si návyk všetkému rozumieť. To mi veľmi pomohlo a dokázal som zvyšok štúdia dotiahnuť na červené diplomy bez nejakej veľkej námahy a domáceho štúdia. Stačilo sedieť na prednáškach a zaujímať sa o detaily, ktoré mi neboli jasné. Veľké pozitívum tohto obdobia bola aj nižšia časová náročnosť štúdia, a tak som sa mohol začať angažovať v študentskom vodáckom klube a neskôr v organizácii korešpondenčného matematického seminára (www.kms.sk) pod hlavičkou Trojstenu (www.trojsten.sk). Tam ma naplno chytila láska k učeniu a mládeži a už ma nepustila. Za to vďačím hlavne manželke, ktorú som spoznal vo fakultnom vodáckom klube a dotiahla ma do KMS. Pôsobenie v týchto organizáciách mi dalo do praxe v školstve asi viac užitočných zručností, ako celé štúdium dohromady. Celkovo je štúdium učiteľstva na FMFI UK veľmi slabo postavené, ale bohužiaľ neviem o lepšej alternatíve na Slovensku.

Čomu sa momentálne venuješ?

Učím. Na plný úväzok pôsobím na škole pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Veľmi som s touto prácou spokojný a nemenil by som v súčasnosti s ničím (OK, ročné platené voľno by som neodmietol 🙂 .

Popri tom sa mi rozrastá rodinka a učiteľstvo sa ukázalo ako veľmi kompatibilné povolanie s rodinným životom. Môžem si to dovoliť. Pomohla rodina a úspory, takže nemám existenčné problémy. A ak nejaký čas ostane nazvyš, tak ešte pomôžem s nejakou tou súťažou, alebo búrlivo diskutujem na Facebooku o spoločenských témach 😉 .

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Určite by som išiel na inú strednú školu. V tom čase som nevedel, že existujú lepšie a horšie školy. Bažil som po vedomostiach, hlavne v prírodovedných predmetoch, ale nevedel som, kde ich hľadať.

Určite by som sa venoval korešpondenčným seminárom. KMS (matematika, www.kms.sk),   FKS (fyzika, www.fks.sk) aj KSP (informatika, www.ksp.sk) sú úžasné projekty a dodnes ľutujem, že som o nich na strednej škole ani netušil. Posunuli by ma určite omnoho ďalej, ako som sa dostal bez nich a to príjemnou a zábavnou formou. Ale hlavne by som omnoho skôr spoznal komunitu veľmi zaujímavých a veselých ľudí.

Späť na príbehy