Učarovala mu svojou eleganciou

Učarovala mu svojou eleganciou

Juraj (1989) vyštudoval matematiku na univerzite v St Andrews v Škótsku, kde okrem štúdia viedol bežecký klub, vyskúšal výskum a pomáhal viacerým univerzitným športovým klubom zlepšovať silu a kondíciu ako tréner. Po škole začal pracovať ako konzultant v pražskej kancelárii poradenskej firmy McKinsey and Company, kde stále skúša nové odvetvia a oblasti.

Kam si chodil na strednú školu?

Na strednú som začal chodiť v Košiciach, konkrétne na Gymnázium Šrobárova. Je to taká veľká červená budova takmer v centre Košíc, ktorej málokto povie inak ako Šrubka. J

Po dvoch rokoch som ale odišiel na ročný pobyt na strednú školu vo Veľkej Británii, kde som nakoniec aj maturoval. Bola to škola menom Strathallan, ktorá leží v malebnom prostredí vidieka neďaleko mesta Perth v strede Škótska.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Okrem biológie a estetiky ma bavilo takmer všetko. Hlavne to bol dejepis, jazyky a matika. Na dejepise ma bavilo odkrývať tajomstvá minulosti a hľadať v nich lekcie pre súčasnosť, na jazykoch zas ich praktické využitie a na matematike… hm, proste ma bavilo riešiť rovnice, integrovať, derivovať…V Škótsku som skúsil aj ekonómiu, ktorá mi učarovala natoľko, že som ju chcel ďalej študovať (čo som aj začal).

Čomu si sa venoval popri škole?

Keďže mám odmalička viac energie, akoby sa slušilo a patrilo, tak to bol hlavne šport. Začalo to spoločenským tancom, od ktorého som však veľmi rýchlo prešiel k futbalu (veď by sa aj na chlapca patrilo) a pri ňom som ostal 10 rokov. Popritom som ale hral basketbal, volejbal, hádzanú a robil atletiku. A aby toho nebolo dosť, skúšal som rôzne predmetové súťaže, od matematiky, cez angličtinu až po biológiu.

Prečo si sa rozhodol pre matematiku na vysokej?

Obávam sa, že v tomto nie som najlepší príklad. Pôvodne som chcel veľmi študovať ekonómiu, učarovala mi hlavne mikroekonómia a behavioriálna ekonómia. Zaujímalo ma, ako popísať a vysvetliť ľudské rozhodovanie, hľadať z ekonomického pohľadu efektívne riešenia a minimalizovať nezainteresovanosť, až kým ma znovu nezlákali integrály a derivácie, analýza a algebra. To bolo v prvom ročníku na výške, kde som zmenil kurz a vrhol sa na matematiku.

Na matematike mi učarovala jej exaktnosť a elegancia, možnosť premeniť nejaký komplexný skutočný problém na abstraktný model, ktorý nám pomôže pochopiť podstatu problému a nájsť riešenie.

Ako si si vybral univerzitu?

V Británii je špecifický proces prijímania na vysoké školy – podáva sa len jedna prihláška a to maximálne na 5 škôl, jednou z nich môže byť Oxford alebo Cambridge (nie obe naraz). Školy som si vyberal na základe niekoľkých kritérií:

  • kombinácia rebríčkov, hlavne britských. Existuje ich totiž niekoľko, výsledky sa môžu líšiť J
  • obsah štúdia (osnovy hlavných a voliteľných predmetov, možnosť štúdia predmetov mimo hlavného odboru)
  • celková potrebná investícia, teda náklady na školné a na život

No aby to nevyzeralo ako chladné racionálne rozhodnutie, dôležitý je aj pocit zo samotného miesta – určite sa univerzity oplatí navštíviť pred tým, než sa človek rozhodne. Predsa len tam strávi zopár rokov života, ktoré by mali byť jedny z najlepších. Mne sa „genius loci“ v St Andrews zapáčil tak, že to bola potom jasná voľba.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Pre mňa malo štúdium na vysokej škole tri hlavné aspekty – akademický, mimoškolský a osobný, v každom jednoznačne prevažovali pozitíva.

V akademickej oblasti to bola hlavne kvalita profesorov, z ktorých niektorí patrili medzi svetové špičky vo svojich odboroch, no zároveň vedeli učiť a ich dvere boli vždy otvorené. Super bola aj možnosť voľby premetov – približne dve tretiny boli voliteľné, takže som mohol študovať to, čo ma najviac zaujímalo. Veľké pozitívum bol aj samotný obsah predmetov – od typicky teoretických ako lineárna algebra a epsilon delta dôkazy v analýze cez programovanie a Turingove stroje až po matematické modely fyzikálnych procesov na slnku.

Akademickej oblasti by som vytkol len jednu vec , skôr technickú – uvítal by som rozloženie hodnotenia do celého semestra. Veľká časť predmetov totiž bola hodnotená len záverečnou skúškou bez zohľadnenia práce počas semestra – väčší dôraz na pravidelné hodnotenie by študentom len pomohol.

V ostatných dvoch oblastiach snáď ani nenájdem negatíva. Bolo úžasné zapájať sa do života komunity, či už v internátnej rade organizovaním plesov, v športových kluboch alebo skúšať nové a nové veci (ani neviem ako a stal sa zo mňa kondičný tréner…). Najväčšie pozitívum pre mňa bolo, źe ak sme ako skupina chceli niečo urobiť, tak sme to spravili (napríklad zorganizovali párty s vatrou a ohňostrojom na pláži pre 200 ľudí J). Takisto bolo super spoznávať ľudí z celého sveta, ich zvyky a tradície a budovať globálne priateľstvá.

Čomu sa momentálne venuješ?

Pracujem ako business analyst v poradenskej spoločnosti McKinsey and Company. Konzultantskú cestu som začal takmer hneď po škole, za rok a pol som okúsil farmaceutický priemysel, energetiku, bankovníctvo a telekomunikácie, v Čechách, v Európe, aj v Afrike.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Asi by som skúsil iné nastavenie mysle – na strednej som si totiž myslel, že stredoškolák je ešte primladý na to, aby niečo reálne zmenil, zlepšil a tak ďalej. V poslednej dobe ma však fascinuje angažovanosť ľudí na stredných školách – či už ide o TEDx-y, festivaly, konferencie. Úprimne im fandím a držím palce. Ak by som teda mal tú šancu znovu, určite by som sa do niečoho podobného na strednej pustil – napríklad dal dokopy partiu ľudí a vymýšľali by sme spolu jednoduché riešenia ako napr. skrášliť školu alebo sídliská.

Späť na príbehy