Empirické štúdie sú poistkou, že ostávame v reálnom svete, a to sa mu páči

Empirické štúdie sú poistkou, že ostávame v reálnom svete, a to sa mu páči

Ján (1985) vyštudoval ekonómiu na Harvard University a University of Chicago. Učil kurzy o experimentálnej ekonómii v USA a prednášal na univerzite KNU v Južnej Kórei. Pracoval ako výskumník na Massachusetts Institute of Technology a na Peterson Institue for International Economics vo Washingtone, D.C.

Kam si chodil na strednú školu?

Z osemročného Gymnázia Ladislava Sáru som prestúpil na francúzsku sekciu Gymnázia Metodova. Tam som strávil tri inšpiratívne roky, ale strednú školu som dokončil vo Walese na Atlantic College, UWC.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Na Slovensku cudzie jazyky. V Británii história.

Čomu si sa venoval popri škole?

Na Slovensku som chodil na večerné kurzy nemčiny, taliančiny, španielčiny a japončiny. V Británii som čas rozdelil medzi hudbu, prípravu na univerzitné testy a aktivity v učiteľsko-študentskej rade.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium ekonómie na vysokej?

Prvá prednáška ekonómie ma očarila – ale musím priznať, že takéto rýchle rozhodnutia vlastne nie sú žiadnou ukážkou racionálnej voľby (ktorá je jadrom ekonomickej vedy!). Ale nebolo to nakoniec založené len na emócii, skúsil som aj iné kurzy. Napríklad medzinárodné vzťahy ma fascinovali, ale boli vlastne naratívne – a zdalo sa mi, že v argumentoch môže mať niekto navrch vďaka svojej autorite, alebo charizme. Ekonomické prednášky boli viac systematické a ani autorita nemá právo vymyslieť si vlastné dáta. Empirické štúdie sú vlastne akousi poistkou, že ostávame v reálnom svete, a to sa mi páči.

Ako si si vybral univerzitu?

Hlásil som sa na britské a americké univerzity. Vo Walese som určite nebol najlepší študent, takže asi pri prijatí na Harvard museli hrať úlohu iné ukazovatele, ktoré univerzita v študentovi hľadá. Mne zrejme pomohla šírka mojich záujmov a silné odporúčania od učiteľov.

Čo boli pozitíva a negatíva Tvojho vysokoškolského štúdia?

Dodnes by som rád počúval akékoľvek prednášky zo spoločenských vied. Bolo to akademicky silné prostredie, ktoré určite podporovalo lásku k učeniu. Čo ma trochu sklamalo bolo akým spôsobom veľa spolužiakov priorizovalo kariéru, takže sme trávili relatívne málo času diskusiami, kde by sme spoločne niečo dôležité prebrali do hĺbky.

Čomu sa momentálne venuješ?

 Pracujem v ekonomickom inštitúte. Píšem štúdie napríklad o fiškálnej politike a ekonomických problémoch vyspelých štátov Európy. Snažím sa venovať aj Ázii, veľa sa učím od kolegov, ktorí sú regionálni experti (na Čínu, Severnú Kóreu a mnohé iné miesta, ktorým by sme v Európe aj v USA mali lepšie rozumieť).

Nedávno sme sa napríklad pozerali aký pomer zo svojej produkcie vyvážajú najväčšie svetové ekonomiky do Číny. Z Číny sa stáva najväčší dovozca na svete a tým pádom môže napríklad na Nemecko mať nepriaznivý vplyv možné spomalenie čínskeho rastu. Dá sa povedať, že sa na dennom poriadku pozeráme na plusy a mínusy globalizácie.

Vlastne neviem, ako je možné, že ma platia za sledovanie ekonomických trendov a za rozmýšľanie – neviem si predstaviť nič lepšie J

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz? 

Mal som veľké šťastie na skvelých učiteľov a teda som vlastne nemusel ohromne makať – mal som slobodu veľa času tráviť mimo študovne. Čítať úplne náhodne novely v knižnici, otravovať spolužiakov z iných krajín, aby ma učili ich jazyky, alebo ich rozptyľovať diskusiami o filozofii. Hrozilo mi teda, že budem mať povrchné vedomosti z viacerých oblastí. Dnes mi je jasné, aké je dôležité mať substantívne znalosti, takže v istom momente je nevyhnutné počet aktivít udržať na uzde a venovať sa jednému predmetu do hĺbky.

Späť na príbehy