Neodpustili mu ani medzeru na konci riadku v kóde

Neodpustili mu ani medzeru na konci riadku v kóde

Jano (1994) sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Imperial College v Londýne, kde si vybral odbor Informatika a umelá inteligencia. Už ako 13-ročný sa začal venovať programovaniu a robotike, a počas strednej školy sa zúčastnil viac ako desiatky medzinárodných súťaží. V roku 2011 získal s jeho robotickým záchranárom titul majstra sveta.

Kam si chodil na strednú školu?

Navštevoval som Bilingválnu sekciu Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského. Vyučovanie tam prebiehalo vo francúzskom jazyku a dôraz sa kládol hlavne na prírodné vedy. Štúdium som ukončil zložením francúzskej maturitnej skúšky pripravenej podľa francúzskych vzdelávacích osnov.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Hlavne matematika, fyzika, informatika a laboratórne cvičenia z chémie.

Čomu si sa venoval popri škole?

Už ako škôlkarovi mi otec priniesol staručký vyradený počítač z roboty. Okamžite som sa doňho zamiloval a strávil som hodiny hraním a objavovaním hier. Keď som mal 13 rokov, išiel som sa ako divák pozrieť na súťaž v robotike. Fascinovalo ma to a presvedčil som rodičov, aby mi kúpili robotickú stavebnicu Lego. Odvtedy som venoval robotike dosť veľký kus svojho voľného času, keď som sa aj s kamarátom pripravoval na početné súťaže. Okrem toho som bol členom OZ Vedecká hračka, pre ktoré som spoluorganizoval letné tábory a workshopy, vypracoval štúdiu obľúbenosti hračiek, a taktiež z času na čas pomohol pri každodennom chode. Rád som si tiež vyšiel von s kamarátmi a v zime som veľmi rád snowboardoval.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium informatiky na vysokej?

Hovorí sa, že ak ťa baví to, čo robíš, nikdy nemusíš pracovať. A mňa baví práve informatika, takže ten výber bol pre mňa ozaj jednoduchý. Fakt, že odborníci na IT sú veľmi vyhľadávaní zamestnávateľmi a pomerne dobre ohodnotení, ma v mojom výbere iba utvrdil.

Ako si si vybral univerzitu?

Štúdium na bilingválnej sekcii ma svojou podstatou motivovalo pozerať sa aj na zahraničné univerzity. Z množstva krajín ma upútala práve Veľká Británia, kde sa nachádzajú jedny z najznámejších a najprestížnejších univerzít na svete. Prihlášky som si nakoniec dal na päť, ktoré mali najvyššie akademické ratingy – Imperial College London, University of Edinburgh, UCL, Manchester a Cambridge. Rozhodoval som sa medzi Imperialom a Edinburghom. Nakoniec som si vybral práve Imperial, pretože bol omnoho vyššie hodnotený práve v spomínaných rebríčkoch, a po krátkom prieskume medzi kamarátmi som zistil, že je viac zameraný na prax. V neposlednom rade som zistil, že v Londýne je kúsok lepšie počasie.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Za najväčšie pozitívum považujem kvalitu štúdia. Hneď od nástupu sme každý týždeň dostávali cvičenia na vypracovanie vo voľnom čase, ktoré nám kontrolovali starší študenti. Práce sme potom vždy preberali na sedeniach s profesorom a so študentom, ktorý ich opravil. Vždy videli, čo nám robí problém a presne podľa toho nám ušili doplňujúce cvičenia na mieru, až kým sme to dokonale nezvládli. Veľmi sa zameriavali na detaily a neraz mi strhli body aj za medzeru na konci riadku, či za prázdny riadok navyše, ktorý síce nemal žiadny vplyv na výsledok, ale vraj vyzeral „nekonzistentne“. Za ďalšie pozitívum považujem vynikajúce prednášky doplnené o laboratórne cvičenia, kde nám pomáhal profesor spolu so staršími študentmi, ktorých za to škola platila.

Za jediné negatívum považujem to, že Imperial nie je u nás, na Slovensku. Keď som si vybral štúdium tam, musel som odísť od rodiny a priateľov, ktorí mi tam často veľmi chýbajú. Nedajú sa nespomenúť náklady na štúdium, ktoré sú pomerne vysoké, no všetci veríme, že sa nám investícia skoro vráti.

Čomu sa momentálne venuješ?

Práve som skončil prvý ročník štúdia, takže sa ešte minimálne dva roky budem venovať predovšetkým škole. Popri nej však stíham aj nejaké ďalšie aktivity, napríklad prácu v robotickom klube, doučovanie detí, či letnú prax v jednej slovenskej firme, kde programujem bezpečnostné systémy.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz? 

Vo všeobecnosti som so svojou strednou školou veľmi spokojný, a je toho iba pomerne málo, čo by som zmenil. Výučba bola kvalitná a na škole sa mi páčilo. Boli sme výborný kolektív a zažili sme spolu kopu skvelých výmenných pobytov a výletov do zahraničia, ktoré nám pomohli s jazykom a komunikáciou. S odstupom času si myslím, že som priveľa času venoval štúdiu francúzskej literatúry podľa požiadaviek školy, aj keď mi bolo už vtedy jasné, že to v budúcnosti asi nebudem potrebovať. Možno som sa mal uspokojiť s horšou známkou z francúzštiny, a viac sa venovať predmetom, ktoré ma bavili a vedel som, že s nimi chcem pokračovať aj po strednej. Asi by som bol tiež odvážnejší púšťať sa do veľkých „hobby projektov“ – čiže pre mňa väčšie a múdrejšie roboty či zložitejšie programy. Už nikdy nebudeme mať toľko voľného času, ako sme mali na strednej a preto bude stále zložitejšie sa venovať podobným aktivitám. Navyše, všetci, čo sa hlásia na najlepšie zahraničné univerzity majú dobré známky, preto školy hľadajú práve niečo navyše, čím by si sa odlíšil od iných kandidátov. Preto nikdy nie je na škodu mať doma obrovského robota, či skvelú webovú stránku, ktorou sa môžete na pohovore pochváliť.

Späť na príbehy