Od Nexterie k vedúcemu v rámci výroby SUV vo Volkswagene

Od Nexterie k vedúcemu v rámci výroby SUV vo Volkswagene

BIO:

Jakub (1986) vyštudoval strojnícku fakultu STU BA (Bc. strojárska výroba a manažment, Ing. automatizované výrobné systémy) a City University (MBA, financie). Diplomovú prácu robil pre Linz Center of Mechatronics, jedno z rakúskych výskumných stredísk v programe COMET (Competence Centers for Excellent Technologies). Po štúdiu pracoval na rôznych pozíciách v rámci Volkswagen Slovakia, momentálne vedie časť montáže vozidiel SUV.

Kam si chodil na strednú školu?

GAMČA, Gymnázium Grösslingová v Bratislave, 8 ročné štúdium zamerané na matematiku

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Matematika, fyzika, telesná. A bavili ma tie, kde bol dobrý vyučujúci – a to aj vtedy, ak predmet samotný mi nebol srdcu blízky a platilo to aj na vysokej škole.

Čomu si sa venoval popri škole?

Keď sa takto obzriem, tak za tých 8 rokov sa to nazbieralo, asi všetkému 🙂

Vo všeobecnosti športy ako futbal (ten som ale čoskoro ukončil vzhľadom na dochádzanie na gymnázium do Bratislavy), skákanie na kolieskových korčuliach a snowboarde. Ďalej jazyky, chodil som na rôzne angličtiny a nemčiny, za čo s odstupom času veľmi ďakujem mojím rodičom. Počúval som veľa hudby, kreslil si do zošita, písal si texty. Myslím, že celkom normálne dospievanie.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium strojárstva?

Po gymnáziu som nevedel, čo chcem po vysokej robiť, a preto som si ani nevedel vybrať vysokú školu. Prihlásil som sa na Matfyz, FM UK a STU. Na STU som bol prijatý na základe prospechu, na FM UK som spravil prijímačky a na Matfyz vlastne tiež, ale v tom mal veľký podiel vedľa sediaci spolužiak. Pri reálnom zvažovaní som upustil od Matfyzu, išlo totiž o dosť náročné štúdium ekonomickej a finančnej matematiky, a do toho sa mi moc nechcelo. Čiže mi ostal manažment, kde boli pekné baby a po škole by bol zo mňa manažér, alebo strojarina, ktorá mi bola ako technikovi srdcu blízka. Vtedy mi do toho vstúpil otec a veľmi trefne mi poradil, že z inžiniera môže byť ľahko manažér, ale z manažéra inžinier už nikdy nebude, a že hneď po škole bez praktických skúseností sa dosť zle manažuje J Nakoniec som sa rozhodol pre strojárenskú výrobu a manažment na Strojníckej fakulte STU, čo bol v podstate taký kompromis, a navyše sa to vtedy otváralo aj v anglickom jazyku. Počas bakalárskeho štúdia som mal pocit, že vzhľadom na ten kompromis nejdeme do dostatočnej hĺbky ani v jednej oblasti, preto som pokračoval čisto technickým smerom inžinierskym štúdiom automatizovaných výrobných systémov, a cez víkendy som študoval MBA.

Ako si si vybral univerzitu?

Myslím, že toto som zodpovedal v predchádzajúcej otázke. Uvediem ešte ale jednu skúsenosť s výberom univerzity. Počas tretieho ročníka bakalárskeho štúdia som popri škole aj pracoval, na jednom výskumnom projekte. V tom čase ma zaujala možnosť doštudovať inžiniersky stupeň na TU v nemeckých Drážďanoch. Bolo okolo toho strašne veľa papierovačiek, prekladania výpisov známok atď. Môj vedúci bakalárskej práce a zároveň vedúci projektu na ktorom som pracoval, o tom nechcel ani počuť, a musel som sa do hodiny rozhodnúť. Rozhodol som sa pre vidinu „echt“ nemeckého diplominžiniera a vrátil laptop a kľúče od labáku. Nakoniec ma tam nezobrali pre administratívne záležitosti (nepodarilo sa mi im listom ani telefonicky vysvetliť, že keď som v treťom ročníku, viem dodať výpis známok iba za prvé 2. roky a za tretí až po skúškovom, na čo ma presviedčali, že musím rok čakať), ale to prebratie zodpovednosti za vlastné smerovanie hodnotím spätne ako jedno z najdôležitejších a najsprávnejších rozhodnutí v mojom živote. Bakalársku prácu som nakoniec napísal u inej vedúcej a pokračoval som štúdium na dvoch univerzitách v Bratislave.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Pozitíva a negatíva? Strašne veľa závisí od toho, ako veľmi človek chce, ako je zdravo drzý a trúfne si na rôzne výzvy, ako veľmi je ochotný na sebe pracovať. Každá škola sa dá „len preliezť“ alebo sa z každej dá veľa vyťažiť.

Medzi najväčšie pozitíva môjho VŠ štúdia radím štúdium v angličtine, čulý sociálny život a budovanie kontaktov vo zvolenej profesií, možnosť vycestovať. V 10. semestri som si vybavil individuálny študijný plán a dochádzal na týždňovky do Linzu robiť diplomovú prácu na jednom z kvalitných výskumných ústavov. Až tam som zistil, ako môže vyzerať školstvo a aplikovaný výskum. Robil som na reálnej požiadavke konkrétnej firmy, žiadne vypĺňanie dotazníkov cez google docs, bol to super pocit.

Medzi negatíva by som uviedol nedostatočné prepojenia teórie a praxe (a nemyslím tzv. praktické alebo laboratórne cvičenia) pri väčšine predmetov, prístup k informáciám (na City sme mali elektronický prístup k plateným žurnálom, databázam, vedeckým publikáciám, to mi na STU chýbalo)

Čomu sa momentálne venuješ?

Pracujem vo Volkswagene, kde na montáži SUV vediem približne 250 ľudí v 4-zmennej prevádzke. Okrem toho podporujem občianske združenie Nexteria (bývalá Manageria), ktoré sa venuje rozvoju mladých ľudí, napr. som sa podieľal na spoluorganizovaní fóra inšpiratívnych myšlienok. Vo voľnom čase športujem (beh, plávanie), čítam knihy, chodím do kina a na koncerty. A venujem sa aj priateľke, aj keď ona stále hovorí, že sa jej nevenujem. 🙂

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz? 

Väčšinu by som robil rovnako. Viac by som experimentoval s rôznymi projektmi (aj dobrovoľníckymi), aby som skôr zistil, čo ma baví a čo chcem v živote robiť. A viac by som sa venoval diskusiám a debatám, z čoho som si vtedy robil dosť srandu. Dostal ma super film The Great Debaters s Denzlom Washingtonom, to je niečo čo mi v našom nielen strednom školstve veľmi chýba – naštudovať si nejakú problematiku a vedieť jasne obhájiť (svoj) názor.

Späť na príbehy