Žurnalistika ho priťahovala najviac

Žurnalistika ho priťahovala najviac

Ivan vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a tri roky študoval históriu na rovnakom mieste. Praxoval okrem iného v denníku SME, neskôr pôsobil ako PR asistent, novinár na voľnej nohe a redaktor zahraničného spravodajstva Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Pripravoval časopis Historická revue a na svojom blogu sa venuje netradičnej popularizácii histórie. Momentálne pripravuje online projekt pre moderných gentlemanov.

Kam si chodil na strednú školu?

Na Súkromé gymnázium IP v Bratislave.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Náuka o spoločnosti, dejepis, fyzika (na všetky tri predmety som mal vynikajúcich učiteľov), literatúra, geografia. A ten predmet, ktorého učiteľ ma práve dokázal zaujať. Niekedy biológia, niekedy chémia. Myslím si, že počas strednej ma každý predmet v určitej fáze bavil a v inej fáze som ho neznášal.

Čomu si sa venoval popri škole?

To bolo veľmi rôzne. Krátko pred strednou školou som chodil na elektrotechnický krúžok. Počas strednej som chodil na gitaru, ale ukázalo sa, že druhý Joe Satriani som mňa nebude. Môj záujem sa ale dokázal pomerne rýchlo meniť, preto som neskôr na krúžky a kurzy rezignoval. Začal som sa radšej učiť sám z kníh, čo mi do veľkej miery ostalo doteraz. Chvíľu som sa učil variť mexické jedlá, hneď nato vyrezávať drevo, následne skladať počítače, potom prežiť v prírode… Inak som hlavne veľa čítal, slovensky, anglicky, občas nemecky. V druhej polovici štúdia som sa rozhodol napísať prvú krátku poviedku. Bola podpríšerná, ale zistil som, že písanie ma baví. Keďže som už sledoval spoločenské dianie u nás aj vo svete, napísal som prvý čitateľský príspevok do denníka SME. Bol uverejnený, tak som ich časom napísal niekoľko na rôzne témy. A našiel som svoju profesiu 🙂

Prečo si sa rozhodol pre žurnalistiku?

Rozhodol som sa predposledný rok na gymnáziu, ale dosť sa to bilo s mojou túžbou študovať aj históriu. Keďže som sa nevedel rozhodnúť, poradili mi moji vždy veľmi praktickí rodičia, nech najskôr vyštudujem niečo, čo ma bude schopné uživiť do tej miery, aby som nepotreboval ich pomoc 🙂 Žurnalistika ma ale aj tak priťahovala viac. Bola to doba, keď novinári mali v mojom okolí aureolu bojovníkov za spravodlivejší svet. Chcel som patriť do tohto spoločenstva.

Ako si si vybral univerzitu?

Keď som maturoval, žurnalistika sa dala študovať v Bratislave a Nitre. Bratislavu som vylúčil, keďže v tej dobe mala povesť, že na nej učia starí papaláši. Neskôr som prišiel na to, že to nebola celkom pravda, ale v tej dobe som to nevedel. Zvažoval som ešte Trnavu, kde bola masmediálna komunikácia, ale na Nitru ma presvedčil kamarát 🙂 Podával som si prihlášku aj do holandského Utrechtu, kde v tom čase študoval jeden môj príbuzný, ale obával som sa, že moja angličtina nemá tú úroveň, aby som to zvládol. Bola to chyba, a kedysi som ju aj ľutoval. Ale vďaka štúdiu v Nitre som získal úžasné okolie a veľa blízkych priateľov, preto rozhodnutie zostať na Slovensku nakoniec neľutujem.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Štúdium som mal tak priemerne náročné. Rád si nahováram, že to bolo vďaka svojim schopnostiam, aj keď s gramatikou a štylistikou som sa vďake prísnej profesorke poriadne natrápil 🙂 Jednoznačným pozitívom bolo, že ma učilo viacero osobností súčasného spoločenského aj politického života, ktoré mali veľký vhľad do diania na Slovensku aj vo svete. Zároveň som mal dosť času, aby som rozvíjal veľké množstvo ďalších vedľajších aktivít. Začal som sa venovať historickému šermu, nazrel do zákulisia prípravy veľkých festivalov, aj malých koncertov. Mal som čas spoznávať veľa nových ľudí, od ktorých som sa veľa naučil. Až neskôr som si uvedomil, aké veľké šťastie som mal. Novinár totiž musí byť mimoriadne všestranný človek s veľkým rozhľadom. Vďaka tomu si dokáže rýchlo osvojovať témy, uvedomovať si súvislosti, vidieť širší obraz a vnímať kontext. A ísť skutočne do hĺbky.

Čomu sa momentálne venuješ?

Momentálne pripravujem projekt online magazíu pre moderného gentlemana. Chcem využiť svoje skúsenosti z médií, ako aj PR, aby som niečo urobil pre návrat slušných spôsobov a noblesy do spoločnosti. Dlho ma hnevala vulgarizácia spoločnosti, ale až teraz som sa odhodlal s tým niečo urobiť. A pokračujem v popularizácii dejín na svojom blogu 🙂

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Podobným úvahám sa vyhýbam J Keby som niečo vo svojej minulosti zmenil, mohol by som minúť niektorých úžasných ľudí, vrátane svojej budúcej manželky 🙂

Ale dnešným stredoškolákom by som poradil, aby 1.) svoj čas využívali čo možno najúčelnejšie. Je to zrejme posledné obdobie pred dôchodkom, kedy skutočne môžu rozvíjať prakticky ktorékoľvek svoje schopnosti. Ideálny čas na objavenie svojho talentu. Za 2.) aby jednoznačne uprednostnili štúdium v zahraničí. Prinajmenšom výmenný pobyt, alebo ročník v cudzej krajine. Naučí ich to niesť zodpovednosť za vlastný život a rozhodnutia, rozšíri to obzory aj kontakty. A za 3.) ak už teraz vedia, že sa chcú venovať konkrétnemu odvetviu, napríklad medzinárodným vzťahom, aby ako prvý stupeň VŠ vyštudovali tento odbor a žurnalistiku, až ako druhý stupeň, prípadne externe.

Späť na príbehy