Jediný robotik na svete, ktorý prepadol z robotiky

Jediný robotik na svete, ktorý prepadol z robotiky

BIO:

Fero (1980) je pedagóg a výskumník na Ústave robotiky a kybernetiky (URK), na FEI STU v Bratislave ako. V roku 2014 spolu-založil Národné centrum robotiky. Venuje sa predovšetkým otázkam riadenia robotov, najmä z hľadiska lokalizácie a navigácie. Niekoľko rokov sa aktívne venuje popularizácii robotiky a technických vied v rámci rôznych vedeckých podujatí ako Trenčiansky robotický deň, Istrobot, Noc výskumníkov, Elosys a pod.

Kam si chodil na strednú školu?

Chodil som na osemročné gymnázium v Hlohovci.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Najviac ma bavila matematika a informatika.

Čomu si sa venoval popri škole?

Popri škole sme s pár spolužiakmi programovali. Robili sme rôzne jednoduché aplikácie pre výučbu alebo programy, pomocou ktorých sme zapisovali rôzne športové podujatia, ktoré sa na škole konali. Popri tom som veľa chodil do knižnice a športoval.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium robotiky na vysokej?

Ono sa to tak nejako rozhodlo za mňa. V podstate som sa chcel živiť programovaním počítačových hier. Aký pekný sen, že? J A takou malou obchádzkou som sa dostal k programovaniu robotov, čo je oveľa zábavnejšie a v podstate tak trochu podobné počítačovým hrám. Využívame umelú inteligenciu, hovoríme tej postavičke – robotu, čo má robiť a ako má interagovať s ľuďmi. Tiež si teda tvoríme svoj vlastný svet.

Ako si si vybral univerzitu?

Na gymnázium prišiel zamestnanec fakulty z mojej univerzity a predstavil nám Fakultu elektrotechniky a informatiky STU. Vtedy sa mi to zdalo také bombastické. Žasol som, čo všetko na tej fakulte majú. Navyše, bola možnosť absolvovať dištančné vzdelávanie v matematike a fyzike, ktoré potom bolo uznané ako prijímacie konanie. Toto všetko ma presvedčilo, že sem naozaj chcem ísť, hoci som bol prijatý aj na iné technické fakulty.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Najväčšie negatívum bola pre mňa vlastná lenivosť v prvých ročníkoch štúdia. Bral som to na ľahkú váhu a potom som niektoré veci musel dobiehať. Doteraz to ľutujem, ale bolo to aspoň dobré ponaučenie. Zlom prišiel, keď som natrafil na prof. Jurišicu. Ten ma nechal zopakovať predmet Robotika. Sranda, že?  Vtedy som si povedal, že toto nie, treba s tým niečo spraviť, veď toto ma konečne baví. Teraz tú robotiku dokonca aj vyučujem. Asi som jediný „robotik“ na svete, ktorý opakoval robotiku. Ale hovorí sa, že opakovanie je matka múdrosti.

Čomu sa momentálne venuješ?

Momentálne sa venujem predovšetkým získavaniu finančných prostriedkov pre náš výskum a pedagogiku. Žiaľ aplikovaný výskum je náročný predovšetkým na financie a nie som zatiaľ spokojný s našou infraštruktúrou. Ale je to stále lepšie a lepšie. Nedávno nám pribudli ďalšie špičkové snímače a pribudnú moderné priemyselné roboty, prípadne prerábame staršie servisné roboty na moderné požiadavky. Chcel by som sa venovať viac výskumnej činnosti, ale už je to viac na pleciach mladšej generácie. Ja sa im snažím len dať možnosti, aby sa tomu naozaj mohli plnohodnotne venovať. Už ani netuším, kedy som naposledy programoval J

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Tak to naozaj netuším. Možno nič. Inak často sa mi sníva, že som zas na strednej škole a idem maturovať J Ale niečo ma napadá. Určite by som viac pridal vo fyzike. Mali sme veľmi prísnu učiteľku a vďaka nej som zvládol fyziku aj na vysokej škole. Avšak sám si uvedomujem, že som v tom mohol byť ešte lepší.

Aktuálne k 1.1.2016

 
Späť na príbehy