Zistil, že zmýšľanie o individuálnom a kolektívnom správaní ľudí mu je veľmi sympatické

Zistil, že zmýšľanie o individuálnom a kolektívnom správaní ľudí mu je veľmi sympatické

Filip (1992) sa od strednej venoval najprv fyzike, potom biológii a nakoniec ekonómii. V prírodných vedách počas strednej reprezentoval Slovensko na medzinárodných súťažiach v USA (YPT), v Azerbajdžane (INEPO Eurasia) a na Slovensku (UEO SAV– Mladý Onkológ). Rozhodol sa však pre štúdium ekonómie, ktoré začal na University of Amsterdam v Holandsku a teraz pokračuje na University of Oxford v UK. V budúcnosti sa chce špecializovať na finančnú ekonometriu a kvantitatívne financie. Vo voľnom čase obľubuje prírodu, svetovú literatúru (najmä prvú polovicu 20-teho storočia) a divadlo (skôr klasiku).

Kam si chodil na strednú školu?

Matematická a informatická trieda na Gymnáziu Jura Hronca.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Matematika, fyzika, biológia, história a filozofia. Matematika bola mojim prvým jazykom odkedy som prišiel na školu. Rovnako k fyzike som si vybudoval veľmi blízky vzťah ešte na základnej škole pre časté riešenie problémov. Biológia ma začala zaujímať najmä kvôli genetike a civilnému génovému inžinierstvu, ktorému som sa pôvodne plánoval venovať v dospelom živote. Prečo mi bola blízka história a filozofia popravde povedať neviem, prosto som nad rôznymi otázkami ktoré rozoberajú rád špekuloval.

Čomu si sa venoval popri škole?

V prvých dvoch rokoch som sa venoval najmä matematike a fyzike – súťažil som na olympiádach, ale aj na turnaji Mladých fyzikov. Koncom druhého ročníka sa moje zameranie zásadne zmenilo pod vplyvom BIO workshopu organizovanom Univerzitou Komenského. Tam ma okúzlila (pomerne jednoduchá) technika gélovej elektroforézy. Želal som si skúsiť sa s ňou trochu zahrať a možno ju aj vylepšiť. Napadlo ma, že by som ju mohol mierne pozmeniť, aby slúžila na jednobunkovej báze namiesto hromadne ako som videl na workshope. Netušil som však, že táto metodika sa volá COMET assay a je rutinne aplikovaná na Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied. Dozvedel som sa to až, keď ma učitelia z GJH odporučili na pohovor do tohto ústavu. Myslím, že to bola nevinnosť môjho prvého (ne)objavu, čo ich presvedčil, aby mi dali možnosť pracovať na projekte určenia chemických vlastnosti zlúčeniny Fisetine. Tomuto projektu som sa venoval zvyšné dva roky popri škole. Výsledkom projektu bolo potvrdenie našich teoretických očakávaní a moja prvá publikácia v akademickom časopise. Počas toho, koncom tretieho ročníka ma po kríze v 2008 roku zaujal akciový trh a začal som obchodovať na jednoduchom demo účte komodity.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium ekonómie na vysokej?

Kríza spôsobená finančným kolapsom v roku 2008 na mňa veľmi fundamentálne zapôsobila. Rozsah a intenzita jej dopadov ma desili a šokovali súčasne. Najprv som nechápal ako je možné, že niečo čo sa stalo desaťtisíce kilometrov od nás malo tak veľký dopad na život na Slovensku. Jeden z najpriamejších dopadov bol problém zohnať financovanie na ústave, kde som robil môj biologicky projekt. Keďže som sa nikdy neuspokojil s konštatovaním, že niečomu nerozumiem, začal som si čítať knihu za knihou o ekonómii, financiách a investovaní, aby som to pochopil.

Zistil som, že zmýšľanie o individuálnom a kolektívnom správaní ľudí mi je veľmi sympatické, a čím ďalej som čítal, tým hlbšie som bol zamilovaný do tejto pre mňa dovtedy neznámej vedy. Najviac sa mi však páčila kombinácia humanitného charakteru s kvantitatívnym prístupom – a teda konkrétne výzva matematicky popísať a analyzovať ľudské vzťahy a správanie.

Rozhodnutie, že budem študovať ekonómiu padlo ešte predtým ako som po prvýkrát prezentoval môj biologický projekt na krajskom kole projektovej biologickej olympiády. Napriek tomu som ale chcel biologicky projekt dokončiť so vztýčenou hlavou. Nakoniec ma zaviedol až na medzinárodné súťaže organizované na Slovensku a v Azerbajdžane, a viedol tiež k mojej prvej akademickej publikácii.

Prekvapujúco, ekonómia ako vyučovaný stredoškolsky predmet ma nebavila, dokonca by som povedal, že ma až nudila. Dával som to však za vinu starým stredoškolským osnovám a neinšpiratívnemu prístupu nasej učiteľky. Bakalárske štúdium ekonómie mi dalo za pravdu, že moja voľba bola správna.

Ako si si vybral univerzitu?

Mojim cieľom odjakživa bol Oxford. Na konci strednej školy som si ale neveril, že by som vedel dostať dostatočné štipendium, aby som si štúdium na Oxforde vedel dovoliť. Preto som si pozrel rankig ostatných škôl v Európe a hľadal takú, ktorá by mala slušné výsledky a súčasne bola čo najlacnejšia – tak som našiel holandské univerzity. Spomedzi nich som si vybral Univerzity o Amsterdam jednak kvôli širšiemu programu, ktorý mi dovolil venovať sa finančníctvu popri ekonómii, ale aj kvôli živšiemu a historickejšiemu mestu (v porovnaní s mojou druhou možnosťou Rotterdamom).

Teraz viem, že som počas výberu podcenil niektoré veci. Za prvé, predpokladal som že z Holandska budem mať ľahší prístup na stáže v Londýne – nebolo tomu tak pretože som kvôli geografickej vzdialenosti mal sťažený networking a pretože Londýnske firmy nepoznali holandské univerzity. Rovnako som nesprávne predpokladal, že keďže drvivá väčšina Holanďanov hovorí plynulo po Anglicku, tak ja ako medzinárodný študent nebudem mať problém získať stáže v Holandsku – na základe tohto presvedčenia som sa nezačal učiť holandčinu a tak som si obmedzil možnosti stážovania v niekoľkých špecifických firmách, ktorá boli väčšinou dobre prepojené s univerzitou.

Čo boli pozitíva a negatíva Tvojho vysokoškolského štúdia?

Samotný predmet má podľa mňa najväčšiu výhodu v jeho širokej aplikácii a rôznorodosti tém, ktorými sa zaoberá. Ekonómovia zvyčajne začnú pomerne zoširoka, štúdiom najrôznejších aspektov ekonomiky, potom sa však špecializujú, väčšinou na konkrétny trh (nie len vo finančnom slova zmysle), aplikáciu (napríklad stanovovanie cien) alebo kombináciu s inou disciplínou (napríklad behavioral economics). Negatívum tejto všestrannosti je nebezpečenstvo povrchného pochopenia ekonómie – dá sa viac-menej úspešne prejsť cez bakalárske štúdium bez toho, aby človek pochopil čo ekonómia vlastne je. Toto však odpadá ak študent je naozaj odhodlaný pochopiť svoj predmet.

Skúsenosť zo školy je špecifickejšia. Pozitívom holandského vysokoškolského systému je podľa mňa rozvrstvenie skúšok naprieč rokom – študentom sa tak ľahšie študuje priebežne. Je to taký príjemný medzi krok medzi stredoškolským štúdiom na Slovensku a štandardným univerzitným štúdiom vo svete. Nevýhodou v Amsterdame bola neprispôsobilosť administratívy – získať ich súhlas s tým, že môžem robiť stáž, ktorý som si sám vybavil bol napríklad veľmi veľký problém, pretože v prvom ročníku také ešte nevideli (a tak nakoniec som ten podpis nedostal).

Čomu sa momentálne venuješ?

V októbri nastupujem na MPhil in Economics so špecializáciou na ekonometriu na University of Oxford. Venujem sa najme kvantitatívnemu finančníctvu, ekonometrii a finančnej ekonómii. Do nástupu na Oxford ešte robím ako výskumný asistent na University of Amsterdam a popri tom si pripravujem vlastný projekt o kvantitatívnych trading strategies, na ktorom by som rád staval neskôr v mojej kariére.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?
Určíte by som sa zapájal viacej do kolektívnych súťaži – väčšina toho čo som robil boli individuálne záležitosti alebo kombinácia ja + viac skúsení ľudia. Myslím, že ak by som robil viac ako len jednu súťaž s TMF, alebo ak by som sa podieľal na organizácii rôznych klubov, tak by som získal užitočné skúsenosti, ktoré by mi by potom nechýbali v prvých rokoch na univerzite.

Späť na príbehy