V poslednej chvíli si zvolil biochémiu – ako mix chémie a inovatívnych poznatkov z biológie

V poslednej chvíli si zvolil biochémiu – ako mix chémie a inovatívnych poznatkov z biológie

Daniel (1995) je študent biochémie na Univerzite Komenského v Bratislave. Je členom tímu, ktorý skúma možnosti vývoja nových antituberkulotík a taktiež pracuje na vývoji biosenzorov pre efektívne meranie krvi v domácom prostredí. Je fanúšikom inovatívnych technológií a vo voľnom čase rád cestuje a pláva.

Kam si chodil na strednú školu?

Študoval som na Gymnáziu Poštová 9 v Košiciach, podľa posledných výsledkov údajne 3. najlepšie gymnázium na Slovensku.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Spočiatku som si myslel, že fyzika bude to, čomu sa chcem venovať, ale po relatívne krátkom čase som zistil, že inklinujem skôr k chémii (a mierne ku biológii). Prírodovedné predmety ma bavili omnoho viac ako humanitné, jednak preto, že pri nich má človek možnosť “hmatateľne” spoznať to, čo študuje a taktiež preto, že po dosiahnutí istého základného levelu vedomostí, jednotlivé fakty a poznatky do seba začnú zapadať a fungovanie tej-ktorej disciplíny začnete chápať. Teda sa nejedná o suché bifľovanie faktov, dátumov, nariadení a pod.

Čomu si sa venoval popri škole?

Na základnej škole som sa úplnou náhodou dostal k súťaži Olympiáda Mladých Vedcov (IJSO), ktorá očakáva komplexný prehľad vedomostí z fyziky, chémie a biológie. Práve vďaka tejto súťaži som počas prechodu zo základnej na strednú školu zistil, že chémia je super. Je možné, že by som sa o chémiu začal zaujímať už na základnej škole, avšak kvôli absolútne nezáživným a nudným učebným plánom pre chémiu pre základné školy (za dva roky tohto predmetu sme v laboratóriu boli asi 5x), nebolo možné odhaliť reálne čaro tohto predmetu skôr.

Keďže ma chémia oslovila, chcel som sa jej venovať viac a začal som preto riešiť chemickú olympiádu a korešpondenčné semináre z chémie. Stále som však chcel tráviť viac času v laboratóriu a fascinoval ma reálny výskum. Našťastie sa mi podarilo získať stáž na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Tam som trávil nejaký čas po škole (a občas aj počas keď sa dalo zdrhnúť) a následne vypracoval študentský projekt, s ktorým som sa zúčastnil Festivalu vedy a techniky a odtiaľ následne postúpil na asi najprestížnejšiu súťaž stredoškolských projektov – Intel ISEF, ktorý sa v roku 2014 konal v Los Angeles.

Keďže som ani náhodou nebol vzorný študent a čas strávený v škole som sa snažil minimalizovať, tak som niekedy v druhom ročníku začal s dobrovoľníctvom v Mládeži Slovenského Červeného kríža, kde som sa najprv ako účastník a neskôr ako lektor, zúčastňoval resp. viedol peer-to-peer workshopy v rámci projektov HIV/AIDS prevencie a prvej pomoci.

Prečo si sa rozhodol pre biochémiu?

Chcel som študovať niečo, kde by bola chémia gro, avšak zároveň takú oblasť, ktorá by bola inovatívna a jej zameranie by mohlo priniesť nejaké nové poznatky a inovácie pre spoločnosť. Jeden z mojich plánov bol pôvodne vyštudovať medicínu (aj keď tam tej chémie veľa nie je) a potom sa dať na vedeckú dráhu, avšak vplyvom viacerých okolností medicína padla a v poslednej chvíli som si zvolil biochémiu – ako mix chémie a inovatívnych poznatkov z biológie.

Ako si si vybral univerzitu?

Tu som veľmi váhal, či ostať na Slovensku alebo ísť študovať do zahraničia, najmä vzhľadom na rozdielne financovanie škôl na Slovensku a v zahraničí, a z toho súvisiace následky vo forme vybavenosti laboratórií, ale aj vo forme výšky školného.

Ako som už spomínal, chcel som študovať biochémiu, ktorá sa na Slovensku na bakalárskom stupni dala študovať len na Univerzite Komenského. Do Česka som veľmi nechcel ísť. Navyše, o Prírodovedeckej fakulte UK som sa dozvedel ešte na základnej škole, keďže výberové sústredenia na IJSO sa konali v laboratóriách tejto školy. Rovnako tu prebiehal aj Festival vedy a techniky, vďaka ktorému som mal prijatie na túto školu o niečo jednoduchšie.

Čo sú pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Všetko má svoje pozitívne aj negatívne stránky a je ťažké hodnotiť školu po absolvovaní prvého roku, najmä preto, že som ešte neabsolvoval “nosné” predmety môjho štúdia. Každopádne, veľmi pozitívne ma prekvapila ochota vedenia katedry ma priamo zapojiť do výskumných projektov.

Čomu sa momentálne venuješ?

Na fakulte som členom výskumného tímu, ktorý sa zameriava na identifikáciu génov zapojených do výstavby bunkovej steny Mycobacterium tuberculosis – pôvodcu tuberkulózy – keďže súčasné možnosti vývoja nových antituberkulotík sú limitované dosť nízkym poznaním biológie tejto baktérie.

Pred začiatkom leta som naviac začal pracovať v chemickom laboratóriu slovenského biotechnologického startup-u Vestigen, kde pracujem na vývoji biosenzorov použiteľných na efektívnu multidiagnostiku, ktorá umožní spoľahlivé meranie rozličných parametrov z krvi v pohodlí domova.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Keď sa spätne zamyslím nad mojím štúdiom na strednej škole, určite by som vedel nájsť veci, ktoré by som mohol spraviť lepšie, avšak nemyslím si, že je efektívne zbytočne sa zamýšľať nad minulosťou, ale poučiť sa z vlastných chýb, motivovať sa z úspechov a stanoviť si reálne ciele, za ktorými ísť.

Späť na príbehy