Z dvojice hudba a fyzika mu prišla fyzika praktickejšia

Z dvojice hudba a fyzika mu prišla fyzika praktickejšia

Daniel (1980) je samostatný vedecký pracovník na fyzikálnom ústave SAV ako štipendista Marie Curie grantu (SASPRO). Vyštudoval teoretickú fyziku na FMFI UK, a potom z nej získal doktorát (špecializácia: kvantová informácia) na MIT. Zaujíma ho otázka na hraniciach fyziky a teoretickej informatiky: čo nám príroda dovolí vypočítať? Väčšinu času však dokazuje, čo sa nebude dať vypočítať ani na počítačoch, ktoré ešte nemáme. Popri fyzike diriguje detský zbor, lezie po horách, fotografuje a hrá go.

Kam si chodil na strednú školu?

Štyri šťastné roky som strávil bez veľkého otravovania zo strany učiteľov na Gymnáziu Leonarda Stöckela v Bardejove, 5 minút pešo od domu, takže ani vstávať nebolo treba skoro.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Svojim učiteľom som vďačný za veľa slobody – keď som bol ticho a nevyrušoval, mohol som si počítať to, čo ma bavilo. Fyzika a matematika (korešpondenčné semináre a olympiády) mi samozrejme zaberali väčšinu času, no študoval som ich v podstate samostatne. Mal som pritom dvoch kamarátov, s ktorými sme sa ťahali dopredu (C. Adamuščín a M. Tamáš) a skvelého profesora Bubáka, ktorý nás podporoval a viedol. Popritom som aj pre radosť prečítal veľa vecí na literatúru, ale nerád sa o tom rozprával.

Čomu si sa venoval popri škole?

Počas strednej školy som robil vedúceho v kluboch a táboroch s deckami z mesta, veľmi rád chodil po horách, učil sa programovať, veľa hral na gitare a debatoval v debatných kluboch. Najviac času som ale dával fyzikálnym/matematickým súťažiam. Skvelou odmenou boli pre mňa sústredenia FKS, kde som stretol mnohých ľudí s podobnými záujmami, z ktorých sa stali moji dobrí priatelia. Spolu sme potom šli na vysokú školu do Bratislavy, kde sme sa stali zase my vedúcimi.

Prečo si sa rozhodol pre fyziku na vysokej?

Z dvojice hudba a fyzika mi prišla fyzika praktickejšia – mal som pocit, že sa tým bude dať uživiť a budem môcť pritom objavovať svet . Mám rád logické rozmýšľanie a rýchle riešenie hlavolamov, no hlavné bolo, že som vedel, že sa mi v nej darí (olympiády a tak). Pravda ale je, že som netušil, čo bude znamenať byť fyzikom – trvalo ešte veľa rokov, kým som sa dostal k naozajstným výskumným úlohám, ktoré sa nedajú vyriešiť za krátky čas (ako úlohy na skúške alebo v olympiáde). Nakoniec bola pre mňa Bratislava celkom lákavé miesto na život a na fyziku nebolo treba robiť skúšky, takže to bolo sčasti aj z lenivosti.

Ako si si vybral univerzitu?

Kamaráti ma volali študovať do USA, ale to mi prišlo vtedy nereálne kvôli peniazom (dostal som sa tam potom so štipendiom až ako doktorand) aj blízkym vzťahom s ľuďmi na Slovensku (do Bratislavy šli moji kamaráti a mám tam aj rodinu). Tak som si vybral to najlepšie, čo Slovensko vtedy dávalo, teoretickú fyziku na matfyze, ktorá mala veľmi dobrú povesť – a ukázalo sa, že to stálo za to.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Každý rok som mal na teoretike aspoň dvoch výborných učiteľov a kvôli nim sa oplatilo do školy chodiť. Dodnes žijem v mojom výskume z matematického základu, ktorý som na matfyze dostal. Tiež sme mali v škole aj na intráku výbornú partiu, kde nebola hanba chcieť veci vedieť a robiť poriadne. Vzácny bol čas v korešpondenčnom seminári FKS, kde som sa s dobrými priateľmi učil tvorivej robote, prednášať, robiť dizajn – zalamovať a kresliť, a hrať Liero. Škola pre mňa nebola ťažká, takže sa popri nej dali robiť iné veci (napr. dirigovať detský zbor a brigádovať). To bola profesionálne aj nevýhoda, lebo keď som prišiel na doktorát do USA, zďaleka som nemal také pracovné návyky, ako bolo treba na to množstvo ťažkých domácich, ktoré na mňa zrazu padli. Tiež až v USA som zažil, čo môže znamenať naozaj široký záber a ponuka predmetov, možnosť chodiť na (populárne) semináre z iných odborov, a stretávať na intráku nadšených zaujímavých ľudí, ktorí robia úplne iné veci ako ja.

Čomu sa momentálne venuješ?

Snažím sa porozumieť teórii zložitosti (prečo a aké ťažké je niečo vo fyzike vypočítať), ak zoberieme do hry aj kvantovú mechaniku. Popritom skúšam vymýšľať kvantovou informáciou motivované numerické algoritmy pre fyziku tuhých látok a kvantovú chémiu. Veľmi rád o tom potom rozprávam na konferenciách kdekade po svete. Popritom znova dirigujem detský zbor a bojujem zo strachom z výšok pri lezení.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Zisťoval by som viac o tom, čo ma baví a šiel do toho hlbšie, špeciálne preto, že mi všeličo išlo ľahko a nevedel sa potom rozhodnúť, čo pôjdem študovať. Rozprával by som sa viac s ľuďmi z praxe, aby som vedel lepšie pochopiť do čoho idem, a čím sa možno budem o 10 rokov živiť. Je otázka, či by som sa dokázal menej hrať a pozerať telku… Určite by som namiesto toho dnes šiel radšej liezť, hral oveľa viac go, prečítal viac kníh, fotil (foťákom, ktorý mám dnes) a získal hlbšie vedomosti z hudby. Vôbec by tiež nevadilo, keby som bral vážnejšie nemčinu.

Späť na príbehy