Chemici riešia najpraktickejšie problémy dnešného sveta

Chemici riešia najpraktickejšie problémy dnešného sveta

Boris (1989) je v súčasnosti PhD študentom chemickej fyziky na chemickom ústave Univerzity v Cambridge a štipendistom Nadácie Zdeňka Bakaly. Vyštudoval chémiu a chemické inžinierstvo na Fakulte chemicko inžinierskej na VŠChT v Prahe a molekulové modelovanie na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe. Zaoberá sa nerovnovážnou štatistickou mechanikou, simuláciou vzácnych javov (rare events), fenoménom trenia v komplexných molekulových systémoch a dynamikou polymérnych vláken. Vo voľnom čase sa zaoberá bioetikou, finančnou matematikou, rieši hlavolamy a hrá počítačové hry.

Kam si chodil na strednú školu?

Gymnázium Pierra de Coubertina v Piešťanoch, osemročné štúdium.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

V podstate akýkoľvek predmet, na ktorý som mal dobrých učiteľov. Prvý stupeň gymnázia bol pre mňa dosť stresujúci. Nerozumel som si s triednou, niektorými ďalšími učiteľmi a deťmi piešťanských snobov. Zo začiatku ma bavila hlavne matematika a fyzika, v kvarte hlavne chémia. Od kvinty som tieto odbory študoval sám doma a na sústredeniach (seminárov a olympiád), od sexty som dostal individuálny študijný plán, takže som sa mohol vyhnúť neefektívnym hodinám :). Sloboda a stále sa zlepšujúce prostredie spôsobili, že ku koncu ma škola vcelku bavila. No neporovnateľne menej ako potom vysoká škola.

Čomu si sa venoval popri škole?

Hlavne prírodovedným a matematickým súťažiam. Pokiaľ nepočítame žiadne akademicky orientované aktivity a typické krúžky ako klavír alebo šach, tak väčšinu času som trávil hraním počítačových hier (strategické a logické), sledovaním kvízov a dokumentárnych seriálov a behaním so psom po Považskom Inovci. Práve pri turistike v lese sa mi najlepšie premýšľa, niekedy doslova rozpráva k sebe. Pri jednej prechádzke v lese som si sformuloval technický problém, ktorý najväčšmi ovplyvňuje moje smerovanie: ako možno zabrániť starnutiu? Z pohľadu fyziky je ľudské telo vyriešené – poznáme všetky fyzikálne zákony potrebné pre jeho popis. Avšak očividne nevieme uspokojivo zabrániť infekciám, rakovinám, infarktom a ďalším kazom.

Prečo si sa rozhodol pre chémiu?

V mojom prípade išlo o rozhodnutie fyzika vs. chémia. Ďalšie odbory v poradí boli finančná matematika, informatika a elektrické inžinierstvo. Od všeobecnej matematiky ma odradila matematická olympiáda, ktorá je robená pre čistých matematikov, takže je v nej kopa geometrie odrezanej od reálneho sveta. Počas bakalárskeho štúdia som chcel viac pochopiť svet okolo seba. Myslel som si, že aj pre spoločnosť je najdôležitejšie, aby sa viac ľudí snažilo urýchľovať vedecko-technický pokrok. Počas strednej školy som nadobudol pocit, že práve chemici riešia najpraktickejšie problémy dnešného sveta. Chémia sa niekedy nazýva centrálnou vedou, pretože má najväčšie prepojenie na ostatné prírodné vedy. Počas strednej školy sa mi vynorilo množstvo otázok, na ktoré som potreboval odpovede, a tie som mohol dostať iba hlbším štúdiom chémie. Na druhej strane, to čo som sa dozvedel o relativite, astrofyzike a časticovej fyzike ma nezaujalo – to nie je svet okolo mňa.

Ako si si vybral univerzitu?

V septembri maturitného ročníka boli v mojom okolí už ľudia, ktorí už poslali prihlášky (alebo už boli prijatí) na známe vysoké školy v US a UK. Prihlášku na Cambridge som si ani neposlal, lebo som nevedel, ako fungujú pôžičky a štipendiá, takže mi mama jasne povedala, že na to nemáme peniaze. Nerozumejúc systému a dúfajúc v plné štipendium som poslal prihlášky na nejaké školy v US, ale pohorel som v testoch z angličtiny.

Známy z chemickej olympiády (ChO) mi odporučil odbor “chemie” na VŠChT v Prahe. Na tento odbor išli rok pred tým najúspešnejší českí riešitelia ChO a medzi učiteľmi boli obľúbení mentori z českej ChO. Toto bolo pre mňa zárukou, že bude kladený vysoký dôraz na kvalitu a že práve toto prostredie môže ukojiť moju zvedavosť. Keďže som stále trochu váhal, či nemám radšej študovať fyziku, podal som prihlášku aj na bratislavský matfyz s tým, že pokiaľ neprejdem prijímacím konaním na VŠChT, bude mi to božím znamením, že mám byť fyzikom.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Ukázalo sa, že študovať “chemii” na VŠChT bolo veľmi dobrým rozhodnutím, pretože na rozdiel od väčšiny technických škôl, ktoré na prvákoch šetria, na našom odbore sme mali od začiatku prednášky v kruhu 30 študentov. Okrem individuálneho prístupu boli výhodami aj motivovaní a talentovaní spolužiaci a možnosť zvoliť si z veľkej ponuky voliteľných predmetov bez nutnosti absolvovania tzv. prerekvizít. Neskôr bolo skvelé študovať dva rôzne odbory na rôznych školách súčasne. Matematické metódy, ktoré sme používali, sa dopĺňali, a našiel som uspokojivé odpovede na skoro všetky otázky, ktoré som si kládol na strednej škole. V podstate tam, kde sme museli model na fyzikálnej olympiáde uťať, lebo už bol príliš zložitý na výpočet, sme pokračovali na inžinierstve.

Magisterské štúdium na UK bolo tiež veľmi individuálne – v celom odbore sme štátnicovali traja. Boli sme učení najlepšími odborníkmi v odbore v ČR, väčšina prednášok bola v angličtine. Ak má človek šťastie na učiteľov a starostlivo si vyberie študijný odbor a následne predmety, môže v Prahe dostať veľmi kvalitné Bc/Mgr vzdelanie – na rovnakej úrovni ako v Cambridge. Nevýhody štúdia v Prahe by som zhrnul ako: nedostatok kontaktu medzi študentami rôznych odborov, bordel na úradoch, nezáujem o absolventov, priveľa cestovania po meste a biedne internáty. Internáty VŠChT sú od kampusu na Dejvickej tak ďaleko, že sme každé ráno cestovali aspoň 40 minút, väčšinu cesty depresívnym metrom. Internáty UK zasa majú niekedy rozlohu väčšej kadibúdky a nábytok, ktorý je starší než ubytovaní študenti. Mnoho problémov spôsobujú čierne ovce – neprofesionálni učitelia ale hlavne príliš často neochotný podporný personál. V študentských spolkoch (možno okrem VKH) v Prahe sa združujú len podobné extrovertné typy. Inak som za celé štúdium stretol napr. študenta umeleckej školy len v metre. V Cambridge som za prvé dva mesiace spoznal viac ľudí ako v Prahe za celých 5 rokov.

Čomu sa momentálne venuješ?

Pracujem vcelku samostatne v rámci skupiny energetických profilov (energy landscapes) na novej metóde simulácií zriedkavých javov. Príklad použitia je nasledovný. Priemerne asi milión ribozómov vo väčšine z asi 40 biliónov buniek v našom tele produkuje bielkoviny, ktoré prekladajú neživú informáciu z DNA na životné funkcie. Rýchlosť pripájania stavebných blokov bielkovín je podobná frekvencii obrázkov vo filme – asi 24 za sekundu. Pokiaľ chceme uspokojivo presne popísať, čo sa na ribozóme deje, potrebujeme zahrnúť procesy trvajúce rádovo femtosekundy tak, že po zmene polôh atómov znova prepočítame pôsobiace sily. To však znamená, že simulácia jediného ribozómu predstavuje bilióny po sebe nasledujúcich komplikovaných výpočtov. My sme nedávno vyvinuli robustnú a jednoduchú metódu, ktorou môžeme jednu dlhú simuláciu (trvajúcu roky na dnešných počítačoch) nahradiť množstvom nezávislých krátkych (trvajúcich sekundy na tých istých počítačoch), pričom získame úplný popis všetkého, čo sa môže stať. Prvé dva roky svojho PhD som pracoval na tejto metóde, v tejto chvíli ju aplikujeme na zaujímavé problémy.

Čo by si robil na strednej škole inak, ak by si bol stredoškolákom ešte raz?

Poradil by som si, aby som sa viac venoval jazykom. Aby človek urobil SAT (alebo neskôr ešte ťažší GRE), potrebuje veľmi dobrú angličtinu. Napriek tomu, že som magistra študoval napoly v angličtine, a pred tým som už niekoľko rokov čerpal z anglickej odbornej literatúry a sledoval prednášky na internete, po príchode do UK som si uvedomil, aké nedostatočné boli moje jazykové schopnosti. Ale neviem, či by som svoju radu poslúchol, jazyky totiž nemusím. Mohol som byť väčším kariéristom a miesto snaženia sa pochopiť, ako svet funguje, viac sa pripravovať na konkrétne testy a súťaže, a mať bohatšie CV. Myslím, že vzhľadom na vtedajšie finančné aj inštitucionálne možnosti – nebol Leaf, oxbridge.sk ani podobné možnosti – to dopadlo vcelku dobre.

Späť na príbehy