Vždy mala rada biológiu, fascinovalo ju ako ľudské telo funguje

Vždy mala rada biológiu, fascinovalo ju ako ľudské telo funguje

Barbora vyštudovala Biological Sciences s Honours v Immunology na University of Edinburgh. Momentálne pracuje v English International School v Bratislave ako učiteľka a zároveň aj vedúca Science Department. Popritom rozbieha na škole Duke of Edinburgh Award za pomoci ďalších kolegov.

Kam si chodila na strednú školu?

British International School v Bratislave, čiže miesto klasickej Slovenskej maturity som si prešla IB programom.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Všetko okrem matematiky. Priznám sa že dodnes na ňu nespomínam v dobrom.  Ale úplne najviac ma bavili biológia a literatúra.

Čomu si sa venovala popri škole?

Kde začať? Vždy som bola veľmi živé dieťa takže už v predškolskom veku ma rodičia zapísali na gymnastiku. Keď som bola trochu staršia pridal sa ku gymnastike aj tanec a s klubom sme chodievali na súťaže. Okolo štrnástich som sa začala zaujímať o kone a tak som sa dostala aj k jazdeniu a väčšinu víkendov som trávila v stajni kde som sa učila o kone aj starať a pracovať s nimi. Postupne som sa začala venovať aj dobrovoľníctvu; dodnes chodím pomáhať do detského domova, kým som ešte mala čas, chodila som tiež pomáhať Slobode Zvierat tým, že som venčila psíkov. Keďže som neskôr v IB programe nemala možnosť pokračovať s francúzštinou, ktorú som dovtedy študovala, začala som chodievať na hodiny do Francúzskeho inštitútu v Bratislave.

Popri týchto mimoškolských aktivitách, som sa vďaka škole mala možnosť zúčastniť na viacerých akciách rôzneho zamerania napríklad BratMUN alebo Beh cez Devín a bola som aj členkou školského zboru.  Počas voľných chvíľ som neustále čítala,  väčšina môjho vreckového išla vždy na knihy.  Keď sa dalo privyrábala som si doučovaním angličtiny alebo ako opatrovateľka.

Prečo si sa rozhodla pre oblasť štúdia biológii na vysokej?

Vždy som mala rada biológiu, fascinovalo ma ako ľudské telo funguje. Postupne som zisťovala, že veľmi rada pracujem s ľuďmi, a tak som okolo svojich pätnástich začala uvažovať nad medicínou. Cez pracovné skúsenosti v nemocniciach a centrách som sa utvrdila v tom že je to naozaj smer, ktorým by som sa chcela v budúcnosti uberať. Rozmýšľala som na medicínou a  biológiu.

Ako si si vybrala univerzitu?

Chcela som sa pokúsiť dostať na univerzitu do zahraničia. Chodili k nám do školy reprezentanti univerzít z Veľkej Británie, ktorí nám prednášali o svojich univerzitách. Taktiež prišli do školy bývali študenti a mali sme sa možnosť porozprávať s nimi ohľadom ich skúseností na univerzitách. Mám kamarátku Angličanku, a tak som mala možnosť počas letných prázdnin vycestovať aj s ňou do Anglicka a ísť na niektoré univerzity v rámci „open days“. Nemala som možnosť pozrieť si všetky univerzity o ktorých som rozmýšľala, takže som si veľa informácií vyhľadávala sama. Hlásila som sa aj na medicínu a aj na biológiu, a nakoniec som sa dostala do Edinburghu.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Je toho veľa a predovšetkým pozitívneho. Rýchlo som si zamilovala Edinburgh, je to naozaj nádherne mesto a tak sme s kamarátmi, keď bol čas, „skúmali“ svoje okolie, alebo sme jednoducho sadli na autobus alebo vlak a niekam vycestovali. Myslím, že aj v tom som mala šťastie: narazila som na množstvo výborných ľudí, z rozličných krajín a každý svojím spôsobom ovplyvnil to, akým človekom teraz som. Ako jednu z najpozitívnejších skúseností pokladám svoju prácu počas štúdia, keď som na internáte pracovala ako Resident Assisstant – veľmi veľa som sa naučila, čo sa týka práce s mladými ľuďmi, získala do budúcna užitočné kontakty, postretávala množstvo zaujímavých ľudí a hlavne pri tejto práci som sa rozhodne nikdy nenudila.

Štúdium v poslednom ročníku v ktorom som si vybrala špecializáciu v Imunológii bolo nesmierne zaujímavé a učili nás profesori, ktorých pravidelne oceňované publikácie ich vyniesli na popredie v ich danej oblasti. Žiaľ z prvého ročníka som miestami bola sklamaná, keďže som veľa vecí preberala už počas IB.

Na univerzite sa každý deň niečo dialo, vždy bolo nespočetne veľa akcií zameraných na rôzne oblasti, univerzita ma takisto viac ako 200 klubov a spolkov, ktoré zahŕňajú azda všetky športy, o ktoré by mal človek záujem, ale aj spolky zaoberajúce sa politikou, umením, dobrovoľníctvom, kultúrou iných krajín. Jednoducho povedané, je si naozaj z čoho vyberať. Trochu ma mrzí, že som nevyužila tieto možnosti viac si rozšíriť obzory, a venovala som sa prevažne svojím starým koníčkom.

Čomu sa momentálne venuješ?

Momentálne mám niečo ako gap-year. Po promócii v júni som sa vrátila domov a pracujem v English International School. Takisto pripravujem študenta na IGCSE skúšky z biológie.

V septembri som písala UKCATs a GAMSATs, aby som si mohla podať prihlášku na graduate entry medicine. Momentálne sa ešte hlásim aj na rozličné masters programy, tiež do zahraničia.

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bol stredoškoláčkou ešte raz?

Nenechávala by som si prácu na poslednú chvíľu! Síce som odovzdávala väčšinu esejí a projektov na čas, no predchádzali tomu noci bez spánku, a to len preto, že som si stále hovorila, už len jednu kapitolu a pôjdem konečne pracovať. Z jednej kapitoly bola samozrejme skoro dočítaná kniha a hodiny ukazovali čas dávno po polnoci.

Našťastie som vždy mala rada učenie, a tak ma nikdy nebolo treba do toho nútiť. Baví ma spoznávať nové skutočnosti a objavovanie oblastí, ktoré ešte veľmi nepoznám. Mali sme výborných učiteľov, s ktorými dodnes udržiavam kontakty. A hlavne už vtedy som mala šťastie na super kamarátov.

Späť na príbehy