Jej nerozlučným priateľom bola francúzština – francúzskeho Harryho Pottera so sebou ťahala všade

Jej nerozlučným priateľom bola francúzština – francúzskeho Harryho Pottera so sebou ťahala všade

Andrea po strednej študovala Medzinárodné vzťahy na Science Po vo Francúzsku a neskôr pokračovala v tomto odbore na magistrskom štúdiu na King’s College v Londýne, kde sa špecializovala na mier a bezpečnosť. Zameriavala sa na budovanie mieru a štátu v Kosove, kde pracovala s viacerými mimovládnymi organizáciami. Bola ocenená štipendiom na Blavatnik School of Government, University of Oxford, kde v súčasnosti pôsobí.

Kam si chodila na strednú školu?

Gymnázium Jána Hollého v Trnave, osemročná časť.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

Počas prvých štyroch rokov najmä francúzština, latinčina a matematika, neskôr okrem francúzštiny aj geografia a náuka o spoločnosti.

Čomu si sa venovla popri škole?

Prvé štyri roky na gymnáziu som venovala najmä spevu – na základnej umeleckej škole, v zbore, na súťažiach a vystúpeniach. Pokúšala som sa tiež hrať na klavíri, no moja netrpezlivá povaha potrebujúca rýchlo vidieť výsledky vynaloženého úsilia mi nedovolila dostať sa za hranie jednoduchých etúd :). Zapájala som sa tiež do matematických súťaží a s kamarátkou do fyzikálneho korešpondenčného seminára, ale tieto vedy mi dlhodobo neprirástli k srdcu. Na druhom stupni gymnázia som sa už jasne profilovala na spoločenské vedy a jazyky. Trávila som veľa času nad geografickou olympiádou, ktorá mi pomohla objaviť nadšenie pre riešenie konfliktov (Cyprus, Kórea), upevniť moju túžbu po vzdelaní v zahraničí a objavovať svet cez reprezentáciu Slovenska na medzinárodných súťažiach. Mojím nerozlučným priateľom bola francúzština – francúzskeho Harryho Pottera som so sebou ťahala všade :), a posadnuto hltala francúzske politické debaty, ktorých dostupnosť online bola vtedy len v počiatkoch. Okrem toho som sa venovala aj angličtine a rada sa zapájala do medzinárodných výmenných programov. Predovšetkým ten na Cypre bol pre mňa inšpiráciou pre moje ďalšie smerovanie.

Prečo si sa rozhodla pre medzinárodné vzťahy na vysokej?

Pre štúdium medzinárodných vzťahov/politiky som sa rozhodla počas gymnázia, a to práve vďaka účasti na geografických a jazykových olympiádach a medzinárodných projektoch. Bola to pre mňa veľmi prirodzená voľba, inú oblasť som posledné dva-tri roky na strednej škole ani nezvažovala. Chcela som pôsobiť v medzinárodnom multikultúrnom prostredí, pretože práve toto mi dodávalo pocit, že sa neustále učím, rozvíjam, napredujem. Dávalo mi tiež možnosť využiť moju záľubu v učení cudzích jazykov.

Ako si si vybrala univerzitu?

Keďže mojím prvoradým cieľom bolo študovať v zahraničí a francúzština bola jazykom, ktorý som v tej dobe ovládala najlepšie, zamerala som sa na univerzity vo Francúzsku. Zhoda náhod chcela, že riaditeľ stredo- a východoeurópskej sekcie Sciences Po Paris (Parížsky inštitút politických vied) dva roky pred mojou maturitou prišiel na naše gymnázium predstaviť možnosti štúdia na tejto francúzskej “grande école”. Po krátkom surfovaní na internete a zistení, že sa jedná o prestížnu a uznávanú školu som bola pevne rozhodnutá začať svoju vysokoškolskú dráhu práve tam. Prihlásila som sa a prešla skúškami aj na univerzity v Banskej Bystrici, Brne a Prahe, no ani jedna z nich nebola mojou vytúženou voľbou.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Vysoko konkurenčné a pracovne veľmi intenzívne prostredie ma naučilo niečomu čo ja rada nazývam “schopnosť prežiť”, teda istej odolnosti v pracovne vypätých a náročných situáciách. Skôr ako “tvrdé” vedomosti som tak nadobudla tzv. “soft skills”, z ktorých dodnes často ťažím. Zároveň však práve toto bolo jedným z hlavných negatív môjho štúdia vo Francúzsku – minimum času na osobnú sebarealizáciu a nepretržitá práca so zanedbávaním iných záujmov a zdravia. V tomto ohľade sú britské vysoké školy oveľa ústretovejšie a vytvárajú čas, priestor a podmienky pre svojich študentov na rozvoj ich rôznorodých záujmov, ako som mala možnosť zistiť počas výmeny a magisterského štúdia v Londýne. Na King’s College London (KCL) sa mi páčil nielen “humánny” prístup k potrebám a záujmom študentov, ale aj otvorenosť profesorov a ich ochota diskutovať o čomkoľvek, čo študentov napadlo, dôraz na kritickú a faktami podloženú analýzu a akúsi všeobecnú otvorenosť mysle voči okolitému svetu. Jediným negatívom štúdia v Londýne bola neosobnosť a neustály ruch a zhon v uliciach tejto metropoly, ktoré občas pôsobili vyčerpávajúco. No ako povedal Samuel Johnson: “Kto je unavený z Londýna, je unavený zo života” :).

Čomu sa momentálne venuješ?

Po skončení magisterského štúdia v odbore medzinárodná bezpečnosť a medzinárodné právo na KCL som prešla niekoľkými stážami, okrem iného na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí na Slovensku, kde som ako účastník prvej generácie stážového programu LEAF-u bola členom prípravného tímu pre predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. Potom nasledovali tzv. “traineeships” v Európskom parlamente v Bruseli a Rade Európy v Štrasburgu, ako aj projekt zameraný na budovanie vzťahov medzi Kosovom a Slovenskom. Od septembra 2014 som opäť zasadla do “školských lavíc”, tentokrát na University of Oxford, kde študujem magisterský program v oblasti verejnej politiky a pripravujem sa (dúfajme:)) na kariéru zameranú na demokratizáciu, budovanie mieru a EÚ integráciu na Balkáne, a predovšetkým v Kosove.

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bola stredoškoláčka ešte raz?

Všeobecne sa snažím vyhýbať úvahám “čo by bolo keby”, preto by som zrejme žiadne zásadné zmeny v mojich stredoškolských časoch nerobila :). Skôr sú veci, ktoré by mi v tej dobe pomohli ale vtedy ešte neexistovali, no dnes už áno. Číslom jedna by určite bolo viac mládežníckych projektov a iniciatív, do ktorých je možné sa popri strednej škole zapojiť. V dobrom závidím dnešným stredoškolákom, že sa objavil LEAF a jemu podobné organizácie, ktoré sa aktívne snažia o rozvíjanie schopností a inšpiráciu mladých ľudí.

Späť na príbehy