Voľbu mala medzi Parížom a Londýnom

Voľbu mala medzi Parížom a Londýnom

Alena (1994) vyštudovala medzinárodné vzťahy na London School of Economics and Political Science a pokračuje v štúdiu na magisterskom stupni na Graduate Institute of International and Development Studies v odbore rozvojových štúdii v Ženeve. V súčasnosti ju zaujímajú témy demokratizácie, občianskej spoločnosti a sociálne udržateľného rozvoja. Vo voľnom čase hrá squash, cvičí jógu a občas priloží ruku k zaujímavým dobrovoľníckym a vzdelávacím projektom na Slovensku.

Kam si chodila na strednú školu?

Osemročné štúdium na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši a program International Baccalaureate (IB) na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.

Aké predmety ťa bavili na strednej?

V prvých ročníkoch osemročného gymnázia ma veľmi bavila matematika, riešila som viaceré korešpondenčné semináre. Popri tom ma ale vďaka skvelým vyučujúcim strhla francúzština, ktorú som s veľkým záujmom študovala aj nad rámec povinných osnov, a v ktorej sa mi podarilo uspieť v celoslovenských olympiádach. V programe IB som si ako hlavné predmety k francúzštine a angličtine navolila ekonómiu. Spätne si však uvedomujem, že aj predmety, na ktoré som sa sprvu nezameriavala, mi pomohli rozvinúť cenné schopnosti.

Čomu si sa venovala popri škole?

Od detstva som chodila na tanečnú a klavír, neskôr gitaru. V kvinte som dostala chuť naučiť sa niečo nové a prihlásila som sa na brigádu do mestskej televízie v Liptovskom Mikuláši. Na moje prekvapenie ma prijali a dostala som na starosť jednu až dve reportáže v týždennom spravodaji o dianí v meste. Bola to pre mňa fantastická skúsenosť – mala som možnosť vybrať si tému reportáže, vytvoriť jej scenár, nahrať voiceover a finálny produkt som sama aj postrihala. Najpoučnejšie však pre mňa bolo, že som si mohla vyskúšať spoluprácu v profesionálnom kolektíve. Vďaka tomu som začala byť zodpovednejšia, zlepšila som si vyjadrovanie, efektívnejšie som si zadelila čas a viac som sa zaujímala o dianie doma aj vo svete.

Po príchode na IB ma práve tento posledný aspekt priviedol k diskusiám a workshopom pre mladých, ako napríklad European Youth Parliament či Young Ideas for Europe. V lete 2011 som dostala možnosť vycestovať do Spojených štátov amerických na mládežnícky program US State Department s názvom Benjamin Franklin Transatlantic Fellows Summer Institute. V rámci tohto programu som sa oboznámila so základmi politickej teórie, venovala sa debate a dobrovoľníctvu a spoznala inšpiratívnych mladých ľudí z takmer všetkých krajín Európy a z USA. Po návrate domov som bola sebavedomejšia a aktívnejšia – zapojila som sa do organizácie modelového zasadania OSN v Bratislave BratMUN, snažila som sa prihovoriť za väčšiu podporu vzdelávacích programov pre stredoškolákov v Youth Advisory Council Americkej ambasády v Bratislave a stážovala som v Slovenskej Atlantickej Komisii počas medzinárodnej konferencie GLOBSEC.

Prečo si sa rozhodla pre medzinárodné vzťahy na vysokej?

Pre štúdium medzinárodných vzťahov som sa rozhodla pretože v tom čase ma začala zaujímať zahraničná politika. Nikto z mojej rodiny nepôsobí v tejto oblasti, preto mi pri rozhodovaní veľmi pomohli názory a odporúčania mentorov a známych, ktorí tento, alebo podobný odbor už vyštudovali.

Ako si si vybrala univerzitu?

Mojou prvou voľbou bola univerzita Sciences Po vo Francúzsku. Oslovila ma možnosť bilinguálneho štúdia ako aj systém, ktorý škola ponúka na bakalárskom stupni štúdia. Študenti nastupujú do prvého ročníka bez konkrétneho zamerania a môžu sa užšie špecializovať až vo vyšších ročníkoch výberom predmetov a neskôr výberom špecifického odboru na magisterské štúdium. Tiež sa mi veľmi páčilo, že súčasťou bakalárskeho štúdia je aj povinná stáž, považovala som to za indikátor toho, že škola sa snaží študentom pomôcť nájsť uplatnenie.

Výberovým procesom na Sciences Po som prešla úspešne. Zároveň s týmto rozhodnutím však prišli výsledky skúšok IB, na základe ktorých som splnila podmienku prijatia na LSE, ktorá bola mojou prvou voľbou vo Veľkej Británii. Z prijatia na Sciences Po som bola nadšená, no moji rodičia mi pragmaticky poradili zvážiť ešte raz všetky možnosti. Spoločne sme sa nakoniec rozhodli pre LSE, a to z dvoch dôvodov – vyššie umiestnenie LSE vo svetových rebríčkoch a nižšie okamžité náklady na štúdium. Život v Londýne je síce veľmi nákladný, no britský bakalár umožňuje absolventom hľadať prácu hneď, bez nutnosti vyštudovania magistra.

Všetkým nám však spadol kameň zo srdca keď som získala od LSE štipendium Kadas Scholarship, ktoré pomohlo uhradiť moje náklady na štúdium aj ubytovanie. Vďaka tejto finančnej pomoci som mohla nielen študovať, ale aj absolvovať stáže v mojom odbore, ktoré bývajú väčšinou neplatené, či venovať svoj čas dobrovoľníckym činnostiam. Po príchode na LSE som bola milo prekvapená, že väčšina študentov z východnej Európy, ktorí požiadali o štipendium, získali finančnú podporu od školy alebo jej sponzorov.

Čo boli pozitíva a negatíva tvojho vysokoškolského štúdia?

Najväčším pozitívom LSE bolo samozrejme akademické prostredie. Vo svetových rebríčkoch je odbor medzinárodných vzťahov na LSE na druhom mieste hlavne vďaka kvalitnému výskumu. Autority v odbore, ktorých diela študujú študenti na celom svete, prednášali alebo stále prednášajú na LSE. Počuť ich hovoriť naživo – či už na prednáške, alebo na diskusiách pre verejnosť – je fantastické. Mrzelo ma však, že systém výučby na LSE neponúkal dostatok času na kontakt s profesormi. Každý predmet väčšinou zahŕňal iba jednu prednášku týždenne a semináre boli vyučované inými asistentmi. Náročné boli pre mňa aj skúšky, ktoré za tri hodiny mali preveriť naše znalosti z celého akademického roka, a ich výsledok tvoril 100 percent finálnej známky. Dobrou správou ale je, že LSE sa rozhodla tento systém zmeniť od akademického roku 2015/2016 v prospech pripomienok študentov.

LSE mi tiež ponúkla skvelý priestor na sebarealizáciu popri samotnom štúdiu. Na škole je aktívnych veľké množstvo spolkov, napríklad Czech and Slovak Society, v ktorej sme sa pravidelne stretávali s krajanmi, občas aj s významnými slovenskými osobnosťami. Zostali sme tak v kontakte s domovom a vymieňali sme si informácie o pracovných príležitostiach doma. Škola tiež podporuje niekoľko desiatok športových klubov, ja som súťažila v ženskom squashovom tíme a v druhom ročníku som si dokonca vyskúšala byť jeho kapitánkou.

Nedá sa mi nezmieniť o nadpriemernej súťaživosti medzi študentami na LSE, ktoré nie každému môže vyhovovať. Každý z mojich spolužiakov vynikal v niektorej oblasti a boli nesmierne pracovití a odhodlaní. Hoci to nebolo vždy ľahké, pozitívny príklad iných ma posúval vpred a vážila som si najmä, že na skúškach takmer nikto nepodvádzal. Ak sa niekto taký predsa len našiel, škola to nikdy netolerovala.

Čomu sa momentálne venuješ?

Študujem magistra v odbore rozvojové štúdiá na Graduate Institute of International and Development Studies v Ženeve. Popri štúdiu budem pracovať v kariérnom centre Graduate Institute, čo mi pomôže čiastočne pokryť náklady na život vo Švajčiarsku. Momentálne sa snažím sa rozšíriť svoje znalosti v oblasti monitoringu a evaluácie rozvojových projektov a získať skúsenosti vo výskume. Okrem toho na diaľku pomáham organizovať workshop Young Journalists for Tommorrow’s Europe, ktorý sa uskutoční koncom októbra 2015 v Bratislave, a spracovávam v hlave ďalšie nápady.

Čo by si robila na strednej škole inak, ak by si bola stredoškoláčkou ešte raz?

Zistila by som si lepšie na aké povolanie sa môže človek pripraviť vyštudovaním určitých odborov. V určitom veku som sa začala zameriavať na humanitné predmety aj preto, že som nevedela aké možnosti ponúka štúdium prírodných vied či matematiky. Až do príchodu na IB sa mi napríklad zdalo, že všetci, ktorých baví biológia, môžu ísť len na medicínu. Dnes ticho závidím bývalým spolužiakom, ktorí objavujú nové veci v labáku.

Tiež by som už dnes neodpísala predmet len preto, že sa mi nepáči jeho vyučujúci. Ak by ma obsah učiva zaujímal, hľadala by som inú cestu, ako sa v predmete zdokonaliť a odosobnila by som sa od maličkostí.

Hľadala by som zaujímavé príležitosti pre mladých už počas štúdia na strednej škola v Liptovskom Mikuláši. Keď som prišla na IB bolo mi veľmi ľúto, že školy v Bratislave boli omnoho lepšie informované o rôznych podujatiach a štipendiách ako tie v iných častiach Slovenska.

Späť na príbehy