Medzinárodné vzťahy

Mier nemôže byť udržovaný násilím, môže byť dosiahnutý len porozumením.
Albert Einstein

Budú ma medzinárodné vzťahy baviť?

Medzinárodné vzťahy by mohli byť tvojou voľbou v prípade, ak si doma v týchto oblastiach:

• História a súčasné dianie: ovládaš základy dejín, dennodenne sleduješ aktuality z celého sveta a snažíš sa ich lepšie pochopiť
• Spoločenské vedy: bavia ťa všetky, takže dokážeš pochopiť či popísať napríklad psychologické profily veľkých lídrov, sociologické vzorce terorizmu či politickú ekonómiu vojny
• Jazyky: vieš, že znalosť jazyka a kultúry vytvára mosty, na ktoré google translate nestačí a si motivovaný naučiť sa ich čo najviac a čo najlepšie
• Komunikačné schopnosti: rád networkuješ a vieš, že komunikácia nie je len o dokonalom verejnom vystupovaní, ale aj o efektívnej spolupráci či schopnosti stručne a jasne vysvetliť zložité veci

Nadšenci medzinárodných vzťahov sa vo všeobecnosti delia na dve skupiny:

• Výskumníci (researchers) sú motivovaní najmä snahou spoznať hlavné príčiny a faktory ovplyvňujúce medzinárodnú politiku a predpovedať jej ďalší vývoj. Ich sila je v ich zvedavosti, vďaka ktorej idú pri štúdiu javov vždy do hĺbky.
• Praktici (practitioners) to nechcú len študovať, ale predovšetkým robiť, a to hlavne lepšie ako ich predchodcovia. Chcú chápať medzinárodný systém preto, aby v ňom mohli po skončení štúdia presadzovať riešenia svetových problémov.

Obidve skupiny však spája spoločné poslanie prispievať k budovaniu lepšieho sveta. Ak sa radíš k týmto nadšencom, tak neváhaj a zapoj sa už dnes, napríklad aj prostredníctvom tipov, ktoré sme pre teba zozbierali na TalentHube. Na začiatok si môžeš pozrieť ďakovnú reč Malaly Yousafzai, najmladšej laureátky Nobelovej ceny za mier a zdieľať jej posolstvo medzi priateľmi a známymi:

Aké otázky riešia medzinárodné vzťahy?

Ak sa rozhodneš venovať medzinárodným vzťahom, budeš sa pravdepodobne zaoberať niektorou z týchto oblasti:

• Konflikt a bezpečnosť: Ako sa brániť pred hrozbami ako terorizmus, šírenie jadrových zbraní, epidémie či kybernetické útoky? Ako odpovedať na kontroverzné zahraničné zásahy?
• Spolupráca a inštitúcie: Možno zreformovať Bezpečnostnú radu OSN? Narazila európska integrácia na hranice svojich možností? Ako ovplyvní Ázijská infraštruktúrna investičná banka svetový ekonomický poriadok? Akú úlohu zohrávajú neziskové organizácie pri ochrane ľudských práv?
• Politická ekonómia: Aký zmysel majú menové a colné únie? Ako regulovať finančný sektor a globálne dodávateľské reťazce a zlepšiť životy ľudí v rozvojových krajinách?
• Konkrétne globálne a regionálne problematiky: Čo aktuálne hýbe svetom? Finančná kríza? Prezidentské voľby? Ozbrojený konflikt či prírodná katastrofa?
• Strategickí hráči na medzinárodnej scéne: Koho možno vlastne považovať za medzinárodného hráča? Iba štáty alebo aj iné teritoriálne celky, medzinárodné organizácie, nadnárodné korporácie či teroristické skupiny? Aké stratégie títo hráči používajú?

V závislosti od univerzity môže vo vyučovaní prevládať dôraz na politológiu (kontinentálny systém) alebo na štúdium konkrétnych globálnych výziev a medzinárodného diania, tzv. globálne štúdiá (anglo-americký systém).

Kde sa môžem uplatniť s medzinárodnými vzťahmi?

Absolventi najčastejšie nachádzajú uplatnenie v týchto oblastiach a pozíciach:

• Medzinárodné vládne organizácie: OSN, MMF, Svetová banka, WTO, OECD, NATO, OBSE, Rada Európy, MAAE a mnoho ďalších
• Verejný sektor: ministerstvá, vládne agentúry, miestna správa, európske inštitúcie
• Súkromný sektor: vládne a európske záležitosti, komunikácia, rozvoj podnikania, bankovníctvo
• Brusel, Haag, Washington: consulting v oblasti zahraničnej politiky, politická analýza, hodnotenie rizika krajín
• Neziskové organizácie, think tanks, nezávislé výskumné inštitúty
• Poslanci, europoslanci, politické strany a hnutia
• Médiá a vydavateľstvá
• Univerzity a výskum